streda 14. marca 2007

Moja praca a vsedny den

Niektori z vas sa ma pytali na moju pracu a vsedny den - vraj to tu nemoze stale byt ako na dovolenke.

Kedze je to vzdelavacia staz pracujeme pre jazykove centrum Univerzity EAFIT, ktore okrem ineho outsourcuje svojich ucitelov anglictiny. Aj my patrime k tym outsourcovanym. 12 hodin tyzdene ucime na zakladnej skole Colegio de la Salle a dalsich 7 hodin na Univerzite. Nasa zmluva nam nedovoluje pracovat viac ako 19 hodin tyzdene. Tak posudte samy ci je to dovolenka alebo ...

Preco som sa rozhodla vybrat si vzdelavaciu staz? Zaujal ma jeden z AIESEC projektov s nazvom „Medellin Going Global“. Jeho cielom, je poukazat na dolezitost bilingualizmu v Kolumbii. Medzi dalsie vyhody tejto staze, okrem spoznavania krajiny a kultury, bol aj denny kurz spanielciny na univerzite zadarmo, mesacne platene letne prazdniny a 500 dolarov prispevok na letenku, plus kopec srandy s dalsimi stazistami No neber to!!!

Moj vsedny den sa vacsinou zacina dvojhodinovym kurzom spanielciny od 8 rano. Po kurze, utekame na autobus do roboty, pretoze Colegio je vzdialene od Uni cca 40 min. busom. Tu si od utorka do piatku oducime svoje „tazke“ 3 hodinky. Skolskym autobusom sa odvezieme domov, kde si dame obed a poobede sa vzdy nejako prebavime. Bud si ideme zaplavat, alebo pokecame s kamaratmi, vyjdeme si na vylet, pochatujeme s nasimi Slovenskymi kamaratmi na nete, napiseme par slov na blog atd. V stredu ucime aj poobede. V sobotu ucime doobeda, ale nedelu a pondelok mame volno. Vtedy vacsinou cestujeme a objavujeme krajinu.

Nie vsetky ocakvania mojej staze sa mi vsak naplnili. Nevedela som, ze budem ucit na zakladnej skole. Myslela som, ze ked mame pracovat pre univerzitu, budeme ucit dospelych. A tak som s tym spociatku dost bojovala, hlavne ked deti v skole nevedeli ¨kecnut¨ ani slovo po anglicky a ja ani slovo po spanielsky. Deti sa zvyknu len tak prechadzat po triede, spievat si alebo podobne cudne spravat. Knihy nam prisli az po mesiaci a tak sme prve dni len improvizovali (clovek sa niekedy cuduje, ako dlho a aky vie byt kreativny...). Teraz je to uz lepsie, zvykli sme si na seba. Po dvoch mesiacoch sa dokazem aspon ako tak dohovorit po spanielsky. Aj ked moja praca nema pre mna velky profesionalny rozvoj kazdy den zazivam so „svojimi“ detmi pekne chvile. Ked vas obijmu a povedia vam, ze vas maju radu, ze vasa hodina je super a donesu vam nejaku dobrotku len z cistej nakolnosti...no samozrejme, najvacsia radost je ked vidite ako najproblemovejsie deti napreduju, ucia sa a to s radostou v ociach. Neviem ci nejaka ina praca moze ponuknut taky pocit radosti a satisfakcie.

Druhym mojim nenaplnenym ocakavanim bol kurz spanielciny. Nikto sa nam totiz nezmienil, ze pokial sa kurzu nezucastni niekto iny okrem nas, tak kurz nebude. Stalo sa nam, ze nas v polovicke kurzu c. 2 stopli. Momentalne cakame kym sa objavi nejaky dalsi zaujemca. Neostava nam nic ine, len sa ucit doma...

Ale v duchu kolumbijskej radosti (vraj Kolumbijcania su najstastnejsi ludia na svete a stale sa usmievaju – teraz to uz mozem potvrdit) sa aj my tesime z krasnych momentov kazdeho dna...

5 komentárov:

Luboss povedal(a)...

tak ty tam mas teda paradny life!!!

Juraj povedal(a)...

Ahojky Vafka! Som rad ze sa ti Colombia paci, je mi trochu luto, ze par veci nevyslo. Povedz o tom prosim ta ludom v Medelline, kludne aj na MC, nech sa to nabuduce zlepsi a je ta staz uplne perfektna.

A eaaasy, it's Colombia!

Juraj

Jirka povedal(a)...

no pane jo, tak to bych si taky nechal libit:) Nebude tam za rok v lete zas nejaka podobna staz? Myslim, ze bych si nechal rict:)

Jirka povedal(a)...

teda pokud mezitim vyhladej nektery ty nedostatky:)))

White-Hope povedal(a)...

Not fair Vafka...this section definitely needs some translation! :-(