streda, 16. mája 2007

Den ucitelov

Preco pisem o dni ucitelov az teraz v maji? Nuz, v Kolumbii sa tento ¨sviatok¨ datuje na 15. maja.
Nie je den ucitelov ako den ucitelov...Tu nas deti vyobimali a obdarovali nas sladkostami a roznymi darcekmi. Ja som dostala sviecku a niekolko objati a gratulacii. Od sefovcov sme dostali malu pozornost, sladkost a elektronicky pozdrav. Od univerzity jazzovy koncert a moznost vyhrat vylet do Buenos Aieres v Argentine. A na zaver? Mala recepcia s pochutkou a vinkom...
Skusme si to teda porovnat s tym nasim, v marci...

nedeľa, 13. mája 2007

Narodili sme sa v Ceskoslovensku

Kde je Slovensko? Preco sa Ceskoslovensko rozpadlo? Ake to bolo pocas komunizmu? Co si pamatate?

Tymto otazkam sa nevyhne hadam ziaden Slovensky stazista v zahranici. Preto sme sa v spolupraci s AIESEC rozhodli urobit zaujimave ´cineforum´ (film + diskusia) na univerzite a odpovedat vsetkym zvedavcom.

V piatok sa zacala prva cast trilogie: ´We Were Born in Czechoslovakia´ (Narodili sme sa v Ceskoslovensku). Kazda cast pozostava z kratkeho predstavenia daneho obdobia, filmu a diskusie na zaver. Trilogia pozostava z nasledujucich casti:

1.) Living in a communist country (Zivot v komunizme) – film ‘Pelisky’
2.) Velvet revolution (Zamatova revolucia) - film ‘Kolya’
3.) Postcommunist country (Postkomunisticka krajina) – film ‘Cesky sen’

Cielom je predstavit kazdodeny zivot bezneho Cecha, resp. Slovaka v komunizme, na jeho prelome a po nom, resp. manipulacia komunistov a kapitalistov.

Pozvanie dostali studenti univerzity, AIESECari a nasi kolegovia (nie len Kolumbijcania). Prve cineforum malo necakany uspech, prislo az 50 ludi... Spatna vazba? Len pozitivna... :-)

Slovaci na navsteve

V nedelu ma navstivili Vladko a Majka zo Slovenska. V Juznej Amerike su na svadobnej ceste. Presli cez Venezuelu do Kolumbie po pobrezi a potom hura do Medellinu. Doniesli mi Demanovku a horalky. Ach, horalka....kolko malo staci cloveku ku stastiu. V meste pobudli 2 dni a potom sa isli pozriet nedaleko do Guatape na El Penol. Svoje zazitky zverejnili online na stranke http://www.nacestach.sk/?pg=1&sub=6&subsub=1 (pre porovnanie...)

Kto dalsi mi prinesie horalku? Cakam...

Pequeno Teatro

V stredu neucim deti, ale teenagerov konverzaciu. Tazka pohoda. Vybrala som temu: ¨Najnezvycajnejsie v mojom zivote¨. Pobavilo ma, ze som pre nich najnezvycajnejsia ucitelka aku kedy mali...(vsak kolko sa tu da strenut vysokych blondinok so zelenymi ocami a slovenskym povodom?)

Co ma vsak prekvapilo, bola reakcia na temu ¨Najnezvycajnejsie miesto¨. Studentka Ana Maria odpovedala: ¨Divadlo¨. Dozvedela som sa, ze divadlo tu nie je velmi vychytene. Ludia ho velmi nenavstevuju.

Po hodine prisla za mnou Ana a pozvala ma do malickeho divadla. Velmi pekne gesto. Vcera som bola teda na mimickom predstaveni, znazornujucom nasu historiu. Velmi dobre. Za predstavenie sa nemuselo platit, zaplatilo sa na konci prestavenia, tolko kolko si to vazite. Myslim, ze Pegueno Teatro navstivim coskoro opat...

Jerico

Minuly tyzden uplynul uplne skvele. V piatok sme mali rodicovske. Od 7 rano do 1 poobede. Efektivita to bola riadna, stretla som sa az so 4 rodicmi zo 45 deti, ktore ucim. Vsak, kto by aj prisiel, ked sa pracuje. Mnozstvo casu straveneho v skole, tzv. nic nerobenim, sme vyuzili s niektorymi mojimi kolegami na naplanovanie predlzeneho vikendu.

Zo vsetkych moznosti, ktore Kolumbia ponuka sme si vybrali mestecko Jerico.
Prvy krat sme sa ocitli na farme, ktora nemala prepichovych niekolko izieb a prekrasnu kupelnu, pripadne bazen. Konecne sme sa ocitli na pravom vidieku zo vsetkym co k tomu patri. Co k tomu patri? Studena sprcha, par posteli, kikirikajuci kohut (to som si myslela, ze kohuty kikirikaju len rano, ale tento bol asi zmateny...), kone, sliepky, a neuveritelne nadherny vyhlad na prekrasnu krajinu. Prvy dojem z farmy som musela trosku predychat. Pomohlo mi to uvedomt si, ze som sa trosku rozmaznala. Ved zvyknut si na prepych nie je az take strasne. No potom som preglgla a spomenula si, ze som predsa len nejaky AIESECar :-)

Co som tam zazila vsak prekonalo vsetky ocakavania. Jazda na koni s vyhladom na kavove polia zdraviac miestnych dedincanov. Nocna dobrodruzna prechadzka lesom a noc stravena pretancovanim salsy.Vsetko sme zavrsili kupanim sa vo vodopade.

V Jericu sa pestuje zaujimava rastlinka Cardomomo, ktora sa nepestuje nikde inde na svete. Su to male bobulky, ktore chutia ako pepermit. Vyvaza sa do moslimskych krajin, kde sa z neho vyraba olej, ktory sa pouziva na nabozenske ucely.

Jerico nie je znama turisticka oblast, takze vsetky spominane miesta sme navstivili za pomoci dedincanov, ktori boli nesmierne stedri a priatelski ludia.
Fotky z Jerico su tu...