sobota, 21. júla 2007

Den nezavislosti

20 jula oslavuje Kolumbia den nezavislosti. Oslavuje? Hm, niektore pojmy su skutocne relativne...

Vafka: ¨Moni, tak ako sa oslavuje den nezavisloti v Kolumbii?¨
Moni: ¨Nic moc, vacsinou byva procesia na namesti v Bogote. Ale tento rok sa to presunulo na San Andres (ostrov, o ktory sa uz niekolko rokov snazi Nicaragua)...aby sme im ukazali. Vacsinou to pozerame v TV¨
Vafka: ¨A tu v Medelline sa nic nedeje?¨
Moni: ¨Zda sa mi, ze nic...¨

O hodinku na to vola Dani. Vraj je v botanickej zahrade nejake mecheche na oslavu dna nezavislosti. Tak predsa! Teda, tak predsa - vsak co by sme neoslavili kupou oblecenia znacky Gef? Tangace, podprsenky, tricko? Toto vsetko je v tento den v botanickej zahrade!!! A aby sa asi nepovedalo, ze sa zabudlo na kulturu, tak aj male podio a trosku hudby ci tanca. Myslim, ze niektore rodinky si uzili aj piknik. Mne vsak stacilo tych 30 minut...

Dani ma vsak plan B. Podme sa pozriet na vystavu rucne robenych tradicnych vyrobkov. Preco nie? Pri vstupe sa dozvedame, ze vystava je doplnena o vystavu nabytku a domacich potrieb. Kedze sme nasli az 4 stanky z rucne vyrobenymi umeleckymi dielami, zacala som aj pojem ¨doplneny¨ brat dost relativne.¨

Tak sme to vsetko nakoniec relativne oslavili na party novych stazistov z USA. Zeby aj ta nezavislot bola relativna...?

nedeľa, 15. júla 2007

Na skok do Venezuely

Kufre boli aj tak zbalene, na cestach sme boli uz 1,5 tyzdna a hranica bola nebezpecne blizko. Neodoalali sme. Nedalo sa...

Zaciatok cesty bol velmi smutny – museli sme povedat ¨Pa! Pa!¨nasmu pohodlnemu, milovanemu auticku. Na vstup do Venezueli s kolumbijskym autom je potrebne X dokumentov, medzinarodne poistenie a cca 150 000 pesos. Vsak preco by povolili vstup niecomu co klape ako hodinky, radsej pustia do svojej krajiny tatosa z 80 rokov. Jazda to bola nebezpecna, adrenalinova, padali stavky, ci vobec dojdeme.
Na hraniciach sme si pockali 2 hodinky. Nie, nie ze by tam bol naval ako pri vstupe Slovenska do Eu. Len jedno fungujuce okienko, tazka pracovna nasadenost latinskej kultury a Felipe s dvojitym obcianstvom – aby nebolo malo problemov. V takychto situaciach sa hadam oplati vyuzit zenske zbrane a flirtovat s colnikmi. Vsak dobre kontakty sa vzdy zidu. Najlepsie na latinskej amerike je to, ze aj ked stravite dve noci v stane, bez sprchy, z neoholenymi nohami, tak pre niektorych ste ako ¨aniel z neba¨. Kazdopadne, usilie vyslo na zmar a pri odchode z krajiny sme aj tak museli zaplatit dan (38.000 bolivares) – zaujimave. Takto to funguje aj v Kolumbii (40$). Zaujimalo by ma, co sa stane, ak nie su peniazky na opustenie krajiny – zeby si ma tu nechali?

Spat do Venezueli. Prve dojmy – ziadna zmena oproti Kolumbii – chatrce, spina, chudobni ludia. Len tie cesty su akosik lepsie – vsak ten Chavez nemoze vsetko robit zle, ci ano? Sest krat sme boli zastaveni, na nasej hodinovej ceste do Maracaiba. Kufre prezrete, pasy skontrolovane, asi aby sme sa citil bezpecne...Suveniry aj jedlo je rovnake. Vyskusali sme len miestnu pochutku – burger z platanos (kuracie maso medzi dvoma platkami zeleneho bananu). Akokolvke divne to znie, bolo to vynikajuce (alebo sme boli taki hladni...).

Maracaibo je krasne mesto, ciste s vela turistickymi atrakciami. Vraj je najchladnejsie v celej Kolumbii. Tazko uverit, ked po chrbte stekaju kvapky potu. Vysvetlenie – klima je vraj vsade (kedy bude klima aj na uliciach?). 80% aut bolo vyrobenych v USA – skoda, ze v 70tych, 80tych rokoch. Clovek sa citi ako na zraze veteranov. Na druhej strane, taxikar nema problem zobrat 7 pasazierov – aka pohoda!!!

Venezuelcania sa javia ako celkom mili ludia. My sme prespali u AIESECarky Nancy. Jej korene su v Taliansku. Tak sme si hned uzili dve kultury v jednom. Vecera v talianskej rodine je na nezaplatenie – tolko kriku, gest a pritom tolko lasky!

Nie, neboli len pozitivne zazitky. Taxikar nas skoro obral o 10.000 bolivares (kedze nieco ako taxameter je pojem velmi vzdialeny). Ale Veron, zienka Slovenska, to pekne s nim vybavila – dobra praca Veron. Iny zazitok bol s vymenou pesos za bolivares: kurz v Kolumbii 1:1.6– a vo Venezuele 1:0.86 aj s poplatkom. Tak nas zachranil aspon bankomat - 1:1.1.
Copa America (Amerecky pohar vo futbale)

Ako najsamnajvacsi fanusik futbalu som sa ocitla aj ja na stadione. Zopar z mojich profesionalnych otazok: ¨Kto hra? Komu drzime palce? Aku farbu dresu maju nasi?¨ A tak nebudem komentovat zapas (myslim, ze online sa najdu profesionalnejsie komentare ako ten moj). Neda mi vsak neokomentovat vsetko naokolo. Atmoska bola super, adrenalinova. Hlavne ked na zapase USA/Argentina si dve blondiny sadnu na stranu Argentinskych fanusikov. Samozrejme sme boli povazovane za ¨Gringas¨(Gringo rozumej – obcan Spojenych Statov Americkych). Po asi milion vysvetlovaniach, ze sme z Europy, sme to s Veron vzdali a zacali sa modlit aby USA nevyhralo (to by bol aj tak asi zazrak..) Nechybali mexicke vlny, zabava pocas prestavok, ohnostroj pri kazdom gole ci exhibicionista na ihrisku.
Najzaujimavajsie boli pre mna, pri tejto sportovej udalosti, politicke pokriky typu: Liberat! (Sloboda) a ci RCTV (televizia zakazana Chavezom). Nekricali jednotlivci, ale doslova 70% stadionu.
To by som nebola Slovenkou, keby nebolo aspon troska kritiky. Organizacia bola pre mna katastrofou: dvoj hodinove cakanie v rade pred stadionom, kvoli ktoremu sme nevideli prvych 30 minut zapasu – az po tom ich napadlo otvorit dalsiu branu. Cas bezal a my tiez, skoda ze opacnym smerom ako bola nasa tribuna. Otazka: ¨Nemali by organizatori vediet kam vas treba nasmerovat?¨ Zasoby trikrat predrazeneho obcerstvenia dosli po prvom zapase. A zachody? Nebudem spominat detaili, len tolko, ze voda nietekla tam kde mala...
Ale nam to natreli: Kolumbia/Paraguay 0:5 a Usa/Argentina 1:3. Z Felipeho (Amik s kolumbijskym povodom) si doteraz robime srandu...

Vsetky fotky z Venezuely su tu....

Po troch tyzdnoch na cestach…prispevok od Veron

Tri tyzdne su naozaj vela, cesta je nekonecna, zda sa ze navrat domov (do Medellinu…) je - nikdy. Videli sme toho vela, dovolim si trvdit, ze viac ako niektori z tych, ktori tu ziju po cely zivot. Chyba uz len dzungla – ak ma zivot omrzi, aj to raz bude... O Kolumbii by sa dali napisat litanie, vsak uz existuje niekolko publikacii ci online clankov...a tak sa nebudem opakovat. Hm, ako by som to len vsetko opisala, aby sa clovek nenudil, ako pri nedelnej omsi...Tak som to teno krat nechala na Veron (spolustazistka, uz som ju neraz spominala...). Ja coskoro pridam nieco o Venezuele.

„Tri tyzdne som cestovala po Kolumbii spolu s kamoskou Vafkou (Eva Vollmannova, sikulka z BB), jednym Madarom - sa vola Adi, jeden Amik potomok kolumbijskych emigrantov, zvany Felipe, a Homark pravy Kolumbijcan...Tak sme si to nasmerovali smerom a la Costa, teda po pobrezi, s perfektnym planom, ktory sme menili castejsie ako ponozky, ale aj tak bolo supis…

Nabehli sme do Covenas, male primorske mestecko, alebo nazvime to skor osada:),11 hodin od Medellinu, kde ma budil zo spanku len brechot susedovho psa, a sum vln...parada…(fotky)

Potom sme zavitali do krasnej Cartageny, prva osada spanielskych kolonizatorov v Kolumbii, ktore ma asi 1 mil. obyvatelov...uf, krasa...old town, stare mesto, pripomina typicke stredomorske mestecko v Europe, architektura tzv.colonial style....(fotky)

Neskor sme zavitali do Barranquilli, kde nas mala cakat pri autobusovej zastavke Shakira, ale motacka si pomylila datum nasho prichodu, a tak sme z jej rodiska mali velku...

Dalsi stop bola Santa Marta, s plazou Rodadero, je najnavstevovanejsim letoviskom Kolumbijcanov, no akurat, ze hned vedla plaze sa tazi karbon, tak si viete predstavit ten krasny "snehobiely" piesok...trocha som si musela preprat plavky ale dalo sa:)... (fotky)

Nasledoval Parque Nacional Tayrona, krasny narodny park, kde je nedotknuta priroda, palmy padaju do mora, piesok tentokrat naozaj ako z rozpravky, a jedina moznost ako prenocovat bol stan alebo HAMACA, ta vysiaca sietka, co sa oviaze okolo dvoch palm, stlpov, ci cohokolvek co ma udrzi... (fotky)

Zeby stacilo na chvilu Kolumbie? Sup do Venezuely. Tam sme chceli prekvapit Chaveza, a zistit ci je ropa naozaj lacnejsia ako voda...a cuduj sa svete, tu sa za benzin aj plati, ale len aby sa nepovedalo...skoro som odpadla, ked sme natankovali plnu nadrz za 50 Sk...myslim, ze na to sa ani Fico nechyta:)...
Boli sme v meste zvanom Maracaibo, druhe naj mesto, kde je viac Talianov, ako Venezuelcanov, a tym je toto mesto este viac ako welcoming:)...(…tuto vetu Veron nechapem..nevadi…Vafka) Asi neuhadnete co sa prave kona vo Venezuele - Copa America 2007, nieco ako Majstrovstva Ameriky vo futbale, dostali sme sa aj na zapas, teda hned dva...co je once in a life time experience, zazitok na cely zivot...tolko ludi som este na futbale nevidela...atmoska, ako z rozpravky, len sme boli s Vafkou povazovane za "Gringa" co je Amicky, tak sme moc nevyskakovali...predsa len este sme boli len v polovici cesty, a nechceli sme predcasne ukoncit nas vylet:)...Tak sme videli zapas Kolombia/Paraguaj, hanba sme prehrali 0:5, a USA/Argentina 1:3, pekny
futbal....(Felipeho to riadne zobralo…)

(Viac o Venezuele v daslom prispevku. Vafka)

Navrat do Kolumbie - vychodny cip, zvany La Guajira, co je taka mila mala pust a koniec sveta, kde sme bludili asi 2 hodinky. Este stastie, ze sme mali nejaku vodu v zasobe...uf, ale bolo teplo...namierili sme si to do Cabo de la Vela, mala dedinka pri mori a v pusti zaroven, kde by ste sprchu tazko hladali...no aspon viem, ze bez sprchy prezijem 3 dni...ale skusat neradim, len na vlastne nebezpecie:))))).....Inac tu sme spali v tej sietke, hamace (citaj amaka). Ak mate problemy s krizami, tak po noci stravenej v hamace uz asi nevstanete vobec, ale pre taku mladu kocku ako ja to nebol problem, len som chodila jak seknuta cely den:)... (fotky)

Bucaramanga, bola nasa dalsia destinacia. Ak sa zda, ze pisem len o mestach a prirode, tak zabrdnem aj do jedla. Pre labuznikov odporucim Hormiga culona, alebo opekane mravce:)...jedia sa cele, a nemyslite si, ze ja som ich aj ochutnala..noooo way (v ziadnom pripade…)...ale mam ich v igelitovom vrecusku schovane, tak ak by niekto velmi chcel:).... (fotky)

Posledna zastavka - BOGOTA, hlavne mesto, ktore ma 7 mil. obyvatelov, a je obrovske, len do centra nam trvala cesta 1,5 hodiny...Kolumbia ma byt krajina s tropickym podnebim, zabudnite...Bogota, ako vynimka potvrdzuje pravidlo, ma prijemnych 14 stupnov max. a v noci este prijemnejsich 8C :)...aj prsteky odmrzaju:)...takze po teplotach okolo 30C, ktore nas celu cestu sprevadzali, bola Bogota "prijemne schladenie"...je to vsak mesto plne kultury, a pripomina Bratislavu v oktobri... Muzeum Fernada Botera, kolumbijskeho maliara a sochara, ktory maluje vzdy tlste/obezne postavy....typicke pre neho, je skvostne....Navstivili sme aj Quinta Bolivar, dom v ktorom byval Simon Bolivar, narodny hrdina, osloboditel-liberator spod spanielskej nadvlady, nieco ako nas Stur:)... Inac, jeho meno najdete v kazdej dedine, meste ci velkomeste, vola sa po nom aspon jedno namestie, vacsinou to hlavne, takze nase miesto stretnutia pre pripad straty clena nasej vypravy bola PLAZA DE BOLIVAR/Namestie Bolivara, ktore 100% zaberie... (fotky na ceste do Bogoty, fotky z Bogoty)

Uf, ale som toho napisala, ale pokoj, pokoj, uz koncim:)...tak len na zaver, dosli sme z Bogoty 8.7.2007 v nedelu po 3 tyzdnoch na cestach zivi a zdravi,... teda aspon zatial. Vafka skusila tie mravce, tak ak by sa zacala menit, ak by jej zhrubol hlas, tak dam vediet:)...

Kolombia je prekrasna krajina, plna kontrastov, ktora zostane este hlsbie zaryta v mojom srdci po tomto vylete:)....

Pekny den,
vasa Veron

Cestovaniu a spoznavaniu cudzich krajin ZDAR!:)“