utorok, 29. januára 2008

Domov sladky domov

Ospravedlnujem sa. Ospravedlnujem sa za dlhu odmlku. Mam dobru vyhovorku – po osmych mesiacoch v cudzej krajine, som si na vsetko zvykla. Nic ma uz neprekvapovalo, farebne autobusy sa stali beznymi, tak isto ako aj veta – Toto je Kolumbia! -, v pripade, ze opat nieco meskalo, resp. nefungovalo... Len podotykam, ze tato veta sa pouziva vzdy tam, kde treba hladat riesenie HNED :-)
Jedine co ma v poslednej dobe prekvapilo, bolo moje rozhodnutie ostat. Rozhodla som sa tak v posledny tyzden staze. No Vianoce bez rodinky nemozu byt! A tak som si odskocila na mesiac domov – domov na Slovensko.

Je zvlastne ako nam pobyt v cudzine otvara oci pri pohlade na vlastnu krajinu. Netusila som, ze si mozem vytvorit stereotyp aj o rodnej hrudi. Ale stalo sa a tak ma Slovensko neprestalo udivovat pocas celych styroch tyzdnov. Samozrejme, v pozitivnom zmysle. Tu su moje pozorovania:

1. Mame vynikajuce cesty
2. Ludia su mili, ak aj ja som na nich mila (o Slovakoch sa totiz hovori, ze sa radi stazujeme, preto nase pozdravy nezahrnuju automaticky otazku – Ako sa mas? -, ako je to v inych jazykoch. Odpoved je zriedkakedy formalna – Dakujem, dobre. - Vacsinou sa dozvieme, kde koho boli, koho v rodine operovali, kto zo susedov zomrel atd. atd.). Prve obavy boli z „prijemnych autobusarov“, a cuduj sa svete, nasiel sa iba jeden taky, na ktoreho by sa dali pouzit slova, ktore sa v TV vypipaju.
3. Servisy su lepsie. Klient sa naozaj citi, ze je panom.
4. Vsetko je blizko. Tym, ze je Slovensko malicke, aj mesta su malicke. Takzvane „vybavovacky“ ako napr. zajst do banky, poistovne, na postu a podobne, netrvaju dlhsie ako 2 hodinky.
5. Ludia sa maju dobre. Ako to myslim? Nuz tak, ze vsetci v mojom okoli su zamestnani, a to viac menej spokojne. Vacsina mladych ludi si riesi bytovu otazku. Na dovolenky sa uz nechodi na tyzden do Chorvatska, ale na mesiac do Thajska.
6. Nase mesta su krasne. Ako sa hovori, nevieme co mame kym to nestratime, Nastastie to nie je pripad historickych budov z 12teho ci 13teho storocia. Tie sa, dufam, tak skoro nevytratia...
7. Aktivny zivot. Tolko prilezitsti, ktore ponuka taka mala krajinka je neuveritelnych – termalne kupele, lyziarske strediska, turistika, hrady, divadla...a omnoho viac. Clovek sa nenudi, aj keby velmi chcel.
8. Excelentna strategicka poloha – presne v strede Europy. Ved kto sa moze pochvalit, ze za 3 hodinky autom je uz v cudzine? (teda, viac menej, zavisi od toho, ze ci sa z BB vyberiem na sever, juh, vychod ci zapad.. )
9. Neopisatelne caro slovenskej dediny. A tu nasleduje pribeh:

Vylet do Klastora pod Znievom. Ja, kamaratka Jaja a jej dvaja znami. Na pocudovanie je miestna krcma o 10 rano este zavreta, tak si to namierime do potravin. Miestny nas identifikuju ako turistov a hned sa prihovoria – Na hrad? Dnes tam bude blato...(pozn. vsade je asi 30cm snehu, ale postarsi ujo sa vyzna, vsak bol na hrade asi ked mal 15 – naposledy). Kupime si Sojovy suk (suk prosim, citat bez diakritiky. Inak je to premenovana stara znama sojova tycinka.) a Kysly pasik (to maju len v Klastore pod Znievom, opisat to by bola skoda, treba skusit). Vystup na kalvariu s klastorom a potom na hrad. Teda jeho ruinu. Skoda. Vyhlad – nadherny. Hory zasnezene, dedinka malinka. Pocudovanie – hm, tak tu bolo niekedy jedno z prvych gymnazii na Slovensku?
Pri ceste naspat natrafime na babku. Babka, mila, sa nam prihovori, bez toho aby sme sa na nu ani len pozreli (ako sa to hovori? – vsak je uz starucka, potrebuje sa vyrozpravat, ved nema s kym...). Prekvapivo sa dozvedame zaujimavu informaciu. Babka s dedkom boli na zajazde v Budapesti. Na Margitinom ostrove objavia napis, z ktoreho rozlustia, ze Margita pochadzala zo Znieva. Zauraduju na spravnych miestach. 18. januara sa konaju v dedine velke slavnosti na pocet Svatej Margity...
Do odchodu autobusu ostavuju dve hodiny. Smer krcma. Milujem dedinske krcmi – stale sa tam nieco deje. Bavi ma pozorovat striedanie smien – tym skorsim uz padla a tak sa „istym krokom“ poberaju domov. Vecerna smena len prichadza. Krcmar, chudak musi tahat obe smeny. Tazko. Tri krat sme mu vysvetlili co si prosime. Dva krat zkontrolovali. Objednane stale neprichadza. Krcmar spi. Musime si nacapovat sami...dokaz:

Viac fotos najdete tu

Nie nadarmo sa hovori – vsade dobre, doma najlepsie...