pondelok, 5. mája 2008

Najvzacnejsia tekutina

Rotary klub poznam len zo Smotanky. Pamatam si na velkolepe recepcie, „dolezitych“ ludi a rozhovory o nicom. Nikdy som sa z nich nedozvedela, co vlastne tento klub robi. Blizsie informacie mi boli poskytnute az cez mojho priatela Castula, ktory je clenom Rotaraku (Rotary ma viacero levelov, ktore zavisia od veku. Rotarak je pre clenov do 30 rokov). Myslela som si, ze klub je len pre „smotanku“. Pravdou je, ze funguje na dobrovolnictve, dokonca sa mesacne plati clenske.
Okrem vymennych programov pre clenov a rodinych prislusnikov klubu, jeho dobrovolnici priamo prispievaju spolocnosti roznymi beneficnymi akciami. V Castulovom Rotaraku pomahaju tym najchudbonejsim v Kolumbii, napriklad: vystavbou kniznice v Bohom zabudnutej oblasti (inak povedane v maci) alebo zakupenim skolskych pomocok (je tazke predstavit si, ze si niekto nemoze dovolit kupit zosit, ceruzku a gumu...).
Jednou z posledne organizovanych akcii, bolo darovanie krvi. Uskutocnilo sa v jednom z mnohych obchodnych centier v Medelline v spolupraci s miestnou nemocnicou. Neprekvapila ma ani tak dobra myslienka (vsak darovanie krvi sa uskutocnuje aj u nas) ako pristup ludi, ktori uz nedockavo cakali este pred dokoncenim poslednych uprav pred otvorenim miestnosti. Nebolo potrebne prosikanie, ani velka reklama. Sestricky mali co robit cely den. Krv tiekla doslova prudom. Statisticky daruju krv viac zeny ako muzi (vraj sa muzi boja - usmev). Od 11tej do siedmej vecer malo zaujem darovat krv 133 ludi. Niektori vsak nemohli alebo nepresli skuskou krvi. Vysledok zbierky bolo 95 vhodnych darcov (1 darca = cca 450 ml). Musim sa priznat, ze to na mna urobilo velky dojem.
Fotky z akcie najdete tu...

La Dorada alebo „aby nebola nuda, dame si autonehodu“

La Dorada je male mestecko na ceste medzi Medellinom a Bogotou. „Male“ - ma len okolo 100.000 obyvatelov. Hovori sa, ze je to turisticka lokalita. Mozno pre tych, ktori vlastnia farmu s bazenom. Bez bazena sa v horucavach len tazko preziva. Medzi turisticke atrakcie patri rieka Magdalena, park s leguanmi a laguna. Nie je toho vela co vidiet, ale aj napriek tomu sme si vychutnali typicke prazdniny – bazen, volejbal, zmrzlina – a aspon na chvilku sa vratili do detskych cias. Fotky najdete tu...

La Dorada je prve mestecko, ktore neodporucam v Kolumbii navstivit. Okrem toho, ze tu nie je velmi co robit je velmi spinave. Chudoba sa miesa so zbohatlictvom. Doslova. Ludia sa ani nehanbia verejne priznat, ze to paradne auto, na ktorom sa vozia, je z nelegalneho obchodu. Aj tak to vsetci vedia...

Aby nebola nuda, dame si na ceste domov mensiu autonehodu. Nas autobus si to napalil do betonoveho stlpu. Naraz sa stal presne jedno sedadlo za mnou. Stastie v nestasti, nikto tam nesedel. Od toho momentu cestujem len zo spolocnostou Bolivariana – ich autobusy su neuveritelne. Nam sa rozbilo len okno, betonovy stlp to nevydrzal a spadol. A zevraj kto z koho...Ja som dostala sprsku skla, co bolo asi najserioznejsie zranenie zo vsetkych cestujucich. Kedze mi pohlad na krv sposobuje nevolnost, trosku sa dana situacia zdramatizovala. Najvtipnejsi bol okolo iduci predavac, ktory mal zaujem urobit si z retazovej autonehody (dve nehody pred nami a dve za nami) obchod. V polomrakotach som len z dialky pocula ako si vykrikuje: „Malinovka, voda, pivecko...!“ Clovek by si pravdu povediac, dal v danom momente aj nieco trvdsie...
V sanitke nas pekne poumyvali zo skla a osetrili. Nakoniec sa mi splnil moj davny sen – aspon raz sa viest v sanitke. Aj sme sa viezli – na dialnici v protismere. Prvy krat som plakala od strachu.

Napokon sok a panika opadla...ved sa vlastne nic nestalo....