Eva Vollmannova

Ako citat Kolumbijcanov.

2010-06-07T16:09:00.003+01:00

Naucit sa cudzi jazyk neznamena len vediet pochopit jeho vyznam, ale aj jeho pouzitie. V Spanielcine jednoduche “Si” znamena “Ano“ a jednoduche “No” zase “Nie“. Otazne vsak je, ci tieto slova, maju v kazdej kulture ten isty vyznam.
Katzu je moj novy znamy z Japonska. Raz som to uz nevydrzala a opytala som sa otazku, ktora mi vrtala v hlave uz niekolko rokov. „Je to pravda, ze v Japoncine neexistuje slovo ‘Nie‘? “ Katzu vyvratil tento predsudok. Vraj Japonci su taki mili (alebo tak vychovani), ze sa stale snazia vyhoviet druhej strane, ale ked sa naozaj neda, nemaju problem odmietnut.
Znamena teda Kolumbijske ‘Si‘ naozaj ’Ano‘? Ako citat Kolumbijcanov a rozumiet im, aj ked sa ovlada plynula Spanielcina? Mnoho krat ‘Si‘ naozaj znamena ‘Ano‘, ale ked sa jedna o navrhy tak moze mat aj opacny vyznam. Aj na Slovensku sa vie, ze ’Mozno‘ znamena jednoduche ’Nie‘. To sme si uz davno odkodovali. Lenze v Kolumbii je tych kodov ovela viac a mnoho krat su ovela zlozitejsie.

Situacia 1 – pozvanie do kina:
Ja: „Katka, mas plany na vecer?“
Katka: „Nie, nemam.“
Ja: „Ideme do kina, chces ist s nami?“
Katka: „Hm, dobry napad.“
Ja: „Chceli by sme vidiet XYX. Neviem vsak ci sa ti paci tento druh filmov. “
Katka: „Velmi nie, ale ... vlastne, mne sa pacia vsetky filmy.“
Ja: „Dobre, tak ak chces, mozeme sa stretnut o deviatej v kine.“
Katka: „OK; ale este zavolam nejakych inych kamaratov, bude ti to vadit? Neviem, ci sa im bude chciet. ..“

Odkodovanie: „Vies co, dakujem, ale asi by som sa nebavila, radsej niekedy inokedy“ :-)

Situacia 2 – tu som uz musela zatlacit na pilu, lebo by to malo financne nasledky.
Ja: „Cez vikend ideme jazdit na koni. Chces ist s nami?“
Homark: „Super, jasne.“
Ja: „Potrebujem vediet naisto, lebo sa musi nahlasit presny pocet jazdcov. Ak neprides, budem musiet za teba zaplatit.“
Homark: „Aha, tak ti to potvrdim zajtra.“

Odkodovanie: „Mozno.“ :-)

Niekedy naozaj nie je lahke citat Kolumbijcanov. A to uz ani nehovorim o vaznom businesse. Clovek sa po niekolkych rokoch nauci niekolko kodov. Mozu sa vsak vyskytnut stale novsie a novsie kody a znova a znova sa clovek citi v pomykove. Slusnost a milost su naozaj vzacne kvality, ale niekedy skutocne chyba to jednoduche a jednovyznamove ’Nie, dakujem.‘ Ved svet sa preto nezruti!

AKO cestovať po Kolumbii(?)

2010-01-22T14:56:00.007+01:00

Vždy ma veľmi poteší keď ma oslovia moji priatelia, rodina, či cestovateľské duše, ktoré si ma našli prostredníctvom blogu, s myšlienkou navštíviť krajinu, ktorá mi tak učarovala. Za tie tri roky ma obšťastnilo návštevou už niekoľko túlavých topánok a dúfam, že ich ešte niekoľko pribudne. Rozhodla som sa uverejniť zopár typov o tom, ako cestovať po Kolumbii, hlavne pre tých, ktorí majú na to len dovolenkové dva týždne (na menej sa ani neoplatí prísť).

VZDIALENOSTI A DOPRAVA

V prvom rade, si treba uvedomiť, že Kolumbia je obrovská krajina. My Slovaci to máme všade relatívne blízko: 50 minút Bratislava – Viedeň a šup ho, už som v cudzine. O trošičku viac do Poľska, Čiech či Maďarska... Kolumbia má 23 krát väčšiu rozhlohu ako Slovensko.

Z juhu na sever to po zemi može trvať viac ako 20 hodín. Ja žijem v meste Medellin, ktoré je 10 hodín vzdialené od Bogoty, 8 hodín od Cali a približne 15 hodín od Cartageny na Karibskom pobreží. Takzvané Low Cost lety, na ktoré sme zvyknutí v Europe neexistujú, aj keď sa ceny každým rokom zlepšujú. Požičovne aút fungujú, otázne však je, či sa to oplatí riskovať po cestách s nedostatočným označením a bláznivými vodičmi. Autobusy sú, ako som už písala, relatívne pohodlné a dôveryhodné (treba si však pribaliť dosť teplého oblečenia, kvôli šialenej klimatizácii). Každopadne, pri plánovaní cesty treba počítať s póldennými alebo celodennými presunmi!

MESTÁ

Neodporúčam planovať dlhé pobyty v mestách ako Bogota, Cali, Santa Marta a tobôž nie Baranquilla (aj keď je to rodné mesto Shakiri, nepremáva sa tam po uliciach, je to čisto industriálne mesto bez šarmu).

Bogota je mesto businessu a kultúry (ale na divadlo sa asi necestuje tak ďaleko…), oplatí sa navštíviť Múzeum zlata, kláštor Monserate a soľnú baňu v Zipaquire.

Medellin ma zopár zaujímavých atrakcií (lanovka v meste, interaktívne technické múzeum, atď), ale môže slúžiť ako základňa, z ktorej sa dajú podniknúť jednodňové výletíky do okolia.

Cartagena je jediným mestom s architektúrnou a historickou hodnotou.

V každom meste sa nachádzajú samozrejme múzeá, ale pozor – veľa krát slúži názov múzeum pre to, čo mi poznáme ako galériu (no a Picassa či Moneta netreba samozrejme očakávať).

ODPORÚČANIA PRE DOBRODRUŽNÉ DUŠE

Ciudad Perdida (Stratené mesto) – nachádza sa pri meste Santa Marta. Výlet trvá päť dní, treba si ho zakúpiť v miestnej agentúre, spanie v hamakách (závesná sieť).

Parque Tayrona – raj na zemi. Asi hodinu od mesta Santa Marta. Spanie v hamakách alebo chatrčiach.

La Guajira – púšť snúbena s morom s troma farbami. Spanie v hamakách, žiadne sprchy. Dá sa absolvovať jednodňový výlet zo Santa Marty, ale treba na to skupinu turistov.

San Gil / Rio Claro – vynikajúce na rafting, návštevu jaskýň, lozenie, prípadne zliezanie po vodopáde, canoping atď. Ubytovanie v campingu, hoteli či hosteli.

Potápanie v Karibskom mori – dajú sa absolvovať potápacké kurzy s naslednými výletmi na okolité ostrovy, kde sa pozorujú koraly. Potápačský kurz trva približne tri dni. Ja mam z potápania strach, ale poprosila som moju poslednú návštevu zo Slovenska, Lukáša, o zopár typov. Citujem z jeho emailu: “je dobré nahlásiť sa deň predtým a urobiť si pozeranie videa večer pred začatím kurzu (asi 3 hodiny). Všade to stojí asi 200€. Predtým by som si overil či naozaj budeš mať po celú dobu kurzu anglicky hovoriaceho inštruktora, ja som po prvom dni dostal Kolumbijčana, ktorý nekecol po anglicky. Je možné si urobiť aj jednodňový výlet (tzv. diving discovery), ten stoji cca 55€ a obsahuje 2 ponory. Samozrejme za to nedostaneš certifikát. Čo by som ešte odporúčal je kúpiť si knihu na ten certifikát, naštudovať to doma aj s videami a na mieste robiť len prax. Veľmi sa mi nechcelo po večeroch študovať na test keď som bol v Tagange.”

Amazónksy prales / Choco – džunglové oblasti s rôznymi druhmi zvierat, canoping atd. Doprava možná len letecky. Odporúčanie – len s agentúrou.

ODPORÚČANIA PRE POHODLNÉ DUŠE

Nevado del Ruiz – 5 tisícovka pri meste Manizales. Výlet trvá jeden deň, do približne 4700 metrov n/m je doprava autobusom. Treba sa teplo obliecť a deň pred výstupom zjesť veľa sladkého.

El Peňol/Guatapé – vodná nádrž s malebnými ostrovčekmi a obrovskou skalou, na ktorú treba vyliezť (200 schodov). Výlet trvá jeden deň, dá sa absolvovať z Medellinu.

Santa Fé de Antioquia – stará koloniálna dedinka, známa jazdami na koni. Výlet trvá jeden deň, dá sa absolvovať z Medellinu.

Kávové plantáže – v takzvanej Zóna Cafetera. Organizované výlety sa dajú absolvovať z mesta Manizales, Armenia alebo Pereira (cca 5 hodín od Bogoty či Medellinu).

ODPORÚČANIA PRE ROZMAZNANÉ DUŠE

San Andrés – ostrov v Karibskom mori, ktoré hrá 7 farbami, otvorený bar. Doprava jedine letecky. Ubytovanie v hoteli.

Karibik – hotely v mestách Cartagena, či Santa Marta, je možné nájsť aj ostrovy s hotelmi typu Decameron.

Správne očakávania sú pri ceste do Kolumbie veľmi dôležité. Netreba očakavať veľa muziky za málo peňazí. Za luxus sa platí, tak ako všade inde. Znie to ako samozrejmosť, no napriek tomu, mnohí cestovatelia sú prekvapení (ne)kvalitou jedla alebo ubytovania v hosteloch či lacných reštauráciách. Kolumbia ma toho dosť čo ponúknuť. Je lepšie našetriť si a užiť si to poriadne!

Lekvár z kvetov

2010-01-14T20:35:00.004+01:00

PHYSALIS PERUVIANA je u nás známa ako okrasný kvet. Pamätám sa ako ho mamina aranžovala do vázy na okrasu. Nikdy nám ani len nenapadlo, že tie oranžove bobuľky, ktoré sa ukryvajú v každom kvete, by mohli byť jedlé, tobôž nie chutné!

V Kolumbii sú tieto bobuľky známe pod menom UCHUVA. Dostať ich úplne bežne kúpiť v zelovoci. Taktiež zdobia väčšinu ovocných pohárov. Pre mňa má toto ovocie kyslastú a niekedy až trpkastú chuť. Musím sa priznať, nepatrilo k mojím najobľúbenejším. Až do nedávna, keď som si úplne náhodou zakúpila lekvár z Uchuvi. Obrovské prekvapenie! Mňam! Vynikajúca, osviežujúca chuť. Teraz ho už pravidelne jedávam na raňajky. Rozhodne odporúčam vyskúšať!

Desatoro pred prichodom do Kolumbie

2009-02-17T15:14:00.014+01:00

V januari boli dva roky mojho pobytu v Kolumbii. Za tie dva roky som toho nemalo popisala na moj blog, ale tiez do emailov ludi z celeho sveta, ktori ma oslovili s otazkami o zivote v Kolumbii. Dufam, ze sa mi podarilo priblizit tuto krajinu z ineho pohladu ako ten, ktory sa nam dostava so senzacii chtivych medii, ako aj prelomit predsudky, ktore mame voci tejto uzasnej krajine.

Tu su odpovede na otazky, s ktorymi sa na mna ludia obratili najcastejsie:

1) Potrebujeme viza do Kolumbie?
Nie, Slovaci ako turisti viza nepotrebuju. Dlzka turistickeho pobytu je 2 mesiace. Ak je pobyt dlhsi ako dva tyzdne, treba sa do 15 dni zaregistrovat v institucii DAS, co je nieco ako nasa cudzinecka policia.

Pracovne viza su samozrejme nevyhnutne. O prve pracovne viza je potrebne ziadat mimo krajiny. (Najblizsia Kolumbijska ambasada ku Slovensku je vo Viedni, najblizsia Kolumbijska ambasasa ku Kolumbii je v Sant Antonio, Venezuela). Predlzenie viz alebo zmena pracovneho pomeru sa hlasi na ministertsve zahranicnych veci v hlavnom meste Bogota.

Dokumenty potrebne pre obdrzanie pracovnych viz:
Osobne dokumenty:
· Pas s platnostou minimalne tri mesiace a volnymi stranami, fotokopie pouzitych stran v pase
· Spravne vypisana ziadost o viza, tzv. El Formulario De Solicitud
· Dve fotografie s bielym pozadim, velkosti 3x3
· Overena fotokopia ziskaneho titulu (sluzi na demonstraciu kvalifikacie prace, ktora sa bude v Kolumbii vykonavat)

Dokumenty od zamestnavatela:
· Original zmluvy
· List od zamestnavatela v originale, v ktorom sa zamestnavatel zavazuje pokryt vsetky naklady na prepravu v pripade ukoncenia zmluvy, neudelenia viz, deportacie alebo vyhostenia z krajiny.
· Certifikat o legalnej exsistencii (jednoducho to, ze firma alebo institucia je riadne registrovana a teda legalna)
· Certifikat z „Ministrerio de la Proteccion Social“

Cena pracovnych viz – 250 dolarov (meni sa kazdym rokom).

2) Co treba robit po prichode do krajiny?
Ak prichadzate ako turisti na viac ako dva tyzdne, alebo prichadzate rovno na pracovne viza, do 15 dni sa treba registrovat v institucii DAS. Na registraciu potrebujete:

· Uhradit 127.350 pesos (tato suma sa meni z roka na rok) v banke GNB SUDAMERIS
· Dve fotokopie biografickych udajov v pase
· Dve fotokopie pasu, kde sa nachadza cislo pasu, tak ako aj jeho platnost
· Dve fotokopie momentalne platnych viz
· Dve fotokopie identifikacnej karty tzv. „Cedula de Extranjeria“ (ak sa ziada po druhy krat)
· Dve fotokopie peciatky vstupu do krajiny
· Sest matnych fotografii s modrym pozadim
· Dve fotokopie RH certifikatu (typ krvy)
· V pripade prace alebo studia, list z firmy alebo institucie, ktory informuje o zaciatku prace, resp. studii
· Vyplnena ziadost a jej fotokopia (ziadost sa obdrzi priame v DAS)

(Poznamka: neplnoleti nemusia platit ani predlozit certifikat o typu krvy)

3) Ake ockovania su potrebne?
Kolumbia je pre nas exoticka krajina. Preto su ockovania nevyhnutne. Aj ked v mestach tieto exoticke choroby nehrozia (na to si treba ist do Amazonskej dzungle alebo oblasti zvanej Choco), clovek nikdy nevie. Ja mam styri vakciny:
· Proti zltacke
· Proti brusnemu tyfusu
· Proti zltej horucke
· Proti meningitide

4) Je voda z vodovodu pitna?
Ja osobne uz dva roky pijem vodu z vodovodu v Medelline. Je vyborna, bez akychkolvek zostihlujucich ucinkov (typu hnacka). Na pobrezi, alebo v mensich mesteckach ci dedinkach sa vsak odporuca kupit si vodu vo flasi.

5) Je Kolumbia bezpecna krajina?
Podla mojho pozorovania a nazoru, Kolumbia je taka bezpecna ako aj nebezpecna krajina ako kazda ina. Cloveku sa za normalnych okolnosti nic nestane, samozrejme musi byt opatrny voci mensim kradeziam ci prepadnutiam. Netreba sa starat do toho co nas nic nie je a netreba nosit so sebou drahe veci ako napr. zlato, velky obnos penazi, drahe mobilne telefony ci I-pod. Najviac by mal byt clovek ostrazity po zotmeni, v osamelych uliciach a v neprebadanych oblastiach (Amazonska dzungla, Choco..).
Co sa tyka preslavenych unosov v Kolumbii – pokial nie ste milionarom alebo velmi, ale velmi dolezitou osobou v politike, tak sa ozaj netreba bat, ze by si vas niekto vystriehol...

6) Kolko co stoji?
Kolumbia je relativne lacna krajine, ak zarabate v Eurach, Librach ci Dolaroch. V Kolumbii sa plati v pesos, takze akukolvek inu menu si treba zamenit. Nakupovat sa da v malickych obchodikoch ale aj v supermatketoch ako napriklad Carefour. Dostanete tu vsetko od masla Rama, pivo Heineken, cez jogurt Activia, az po sampon Pantene. Jedinu vec, ktoru som si ja priniesla zo Slovenska , bola vegeta a zivocisne uhlie :-) Platit sa da aj kredytnymi kartami.

Chlieb – 3.000 pesos
MHD – 1.300 pesos
Autobus Bogota – Medellin – 55. 000 pesos
Pivo – 1.200 pesos v obchode, v bare od 2.000 pesos do 7.000 pesos
Jedlo v restauracii – 13.000 pesos
Kino- 8.000 pesos
Sampon – 10.000 pesos
...atd....

(Kazdym rokom ceny stupaju o 7.67%)

7) Ake su elektricke zastricky?
Elektricke zastrcky nie su ako v Europe, ale, pre porovnanie, ako v USA. Adapter je lahko dostupny, da sa zakupit hocikde.

8) Ake je v Kolumbii pocasie? (Alebo co si zbalit a co nie?)
Pocasie v Kolumbii zavisi od miesta aj od rocneho obdobia. Rozhodne vsak netreba balit zimne cizmy alebo vetrovky.
Na severe, pri pobrezi je neuveritelne teplo, treba sa zbalit ako na dovolenku k moru. V Bogote je neustale zima, tak ako u nas na jesen, treba si pribalit nejaky ten svetrik. No a v strede, v Medelline, je to sialene, pretoze but svieti slnko alebo prsi – treba si zbalit vsetko: slnecne okuliare, svetrik a aj dazdnik.

9) Ake treba zdravotne poistenie?
Ak prichadzate len ako turisti, tak samozrejme to „cestovne“, na par dni. Ale ak prichadzate na dlhsie, cim myslim pol roka a viac, tak odporucam to miestne. Podla mojej skusenosti, kazda zdravotna poistovna hlada sposob ako nezaplatit, reps. uplne nepreplatit zdavotnu strarostilovt v zahranici. Naviac, niekedy vas to osetrenie moze stat na mieste tolko, ze vam z toho moze prist este viac zle...
Podotykam, ze zdravotna starostlivost je tu vyborna. Ved Kolumbia je znama plastickou chirurgiou...

10) Aka je najlepsia a najvyhodnejsia doprava?
V mestach sa vyuzivaju autobusy alebo taxiky, ktore su velmi lacne. Netreba cakat na zastavke, autobus, tak ako aj taxik, zastavi kdekolvek na neho mavnete rukou. Na typ autobusu sa treba opytat okoloiducich (odporucam opytat sa min troch, lebo kazdy povie inu informaciu). Medzimestke autobusy su velmi pohodlne, vnutorne vybavenie je ako v lietadle (s klimatizaciou a podlozkou pod nohy). Vlaky v Kolumbii neexistuju. Metro, co je pre mna vlastne vlak, je len v Medelline. Letecke spolocnosti tu funguju dve – Avianca a Aerorepublica. Pretoze su len dve, letenky su relativne dost drahe.

Ak som nezodpovedala vsetky potrebne otazky, tak sa nehanbite kontaktovat ma J. Rada na ne odpoviem.

Filmove odporucania

2009-01-17T14:32:00.005+01:00

Rozhodla som sa na moj blog pridat filmove odporucania, tak ako aj moji ostatni blogovi kamarati. Vyborny napad, kedze v poslednej dobe ma clovek moznost vidiet velke mnozstvo filmov, niektore dobre, niektore menej dobre. Aj ked nie vsetci mame rovnaky vkus...
Co je pre MNA dobry film? Je to pribeh, ktory mi zmeni zivot, pribeh, ktory ma obohati o novu, zaujimavu informaciu, pribeh, ktory mi da novy pohlad na vec...
Filmove odporucania najdete v lavej casti mojho blogu, po zrolovani dole. Nebrante sa komentarom, ale hlavne si to uzite!!!

Vianoce a Novy Rok po Kolumbijsky

2009-01-08T20:22:00.003+01:00

Prichod Vianoc sa v Kolumbii zacina oslavovat uz od zaciatku decembra. Nocne ulice sa mihotaju v svetle vianocnych dekoracii, medzi ktore nepatri snehuliak, ale motyle ci kvety. Ohnostroj vytriskne v necakanom momente...vsetko sa meni na jednu obrovsku mesacnu party – pracovna moralka klesa...
Ostala som teda vo velkom ocakavni na den “D“ - 24.12. Sklamanie? Ziadne tradicie, ziadne zvyky, ziadna typicka stedrovecerna vecera (kazda rodina veceria co chce, resp. ma, niektore rodiny sa vsak zhodli na moriakovi), ziaden slavnostne prestrety stol. Rozdavanie darcekov je totalnym chaosom, medzi tie najfrekvetovanejsie patria: flasa vina a keksiky... (Darovanie nie je vyhradne zalezitostou Stedreho dna, darceky sa mozu darovat pocas celeho decembra.) O pol noci sa, cuduj svete, zacne obrovsky ohnostroj... O snehu a pokojnych sviatchoch sa moze len snivat...
Na jedno vsak Kolumbijcania na Vianoce nezabudaju – ze je to den, kedy sa rodina zide pohromade a ze nie je dolezite kde a ako, ale s kym – S TYMI NAJBLIZSIMI! Ano, Vianoce v Kolumbii su jedna velka RODINNA PARTY! (s babkou a dedkom, sesternicami a bratrancami, frajermi a frajerkami, ujami a tetami a niekedy aj so susedmi)

Rodinnou party je aj Silvester. Tento den, resp. vecer sa nevelmi lisi od toho stedrovecerneho (okrem darcekov samozrejme). Je vsak ovela bohatsi na tradicie, ako napriklad:

1. Mat oblecene zlte spodne pradlo – pre stastie a prosperitu po cely rok
2. Trosicku sosovice do dlane – aby bolo peniazkov po cely rok
3. S kufrom behom okolo bloku domov – aby sa v novom roku cestovalo (aj ked sa tomu tazko da uverit, ale je to pravda, o polnoci je vidiet niekolko rodin s batohmi a kuframi beziacich naokolo a kriciacich napr. „Do Miami!“, „Do Europy!“ atd. – ja som nebezala, moje viza sa koncia o pol roka, je pre mna nevyhnutne vycestovat :-))

Predpokladam, ze Vianoce ci Novy Rok sa na dedinach oslavuju trosku inak. Udajne sa pali stary rok znazorneny ako muz so slamy a obleceny do tricka a nohavic (asi ako nasa Morena). Na nasledujuci den po Vianociach ci Novom Roku, ludia uzavru ulicu a zacnu varit typicku kotlikovu polievku „Sankocho“ - vraj na opicu (to by vsak asi nemohli pokracovat v obracani poharikov...). Svaty Stefan nie je v Kolumbii sviatkom.

Hudba a tanec

2008-12-16T14:21:00.003+01:00

Vzdy ked niekto vyslovi nazov krajiny Latinskej Ameriky, automaticky si predstavim energicke, dynamicke rytmi a ludi tancujucich salsu vsade navokol. Je to tak, tanec patri do spolocenskeho zivota latinos, aj ked na ulici som este nikoho nevidela tancovat. Pravdou je, ze ak tu clovek nevie tancovat, tak nema spolocensky zivot. Stane sa tzv. outsiderom, luzerom... Na kazdej party, ci len rodinnej oslave, sa hybe vsetko, od deti az po babicky a detkov. Pozor, naucit sa LEN salsu nestaci ... Kolumbijcania su ovela narocnejsi!

Tu je niekolko prikladov Kolumbijskej hudby aj tanca. Ospravedlnujem sa za kvalitu videi, maju sluzit len malu ukazku....

Vallenato – sa podoba na nase sladaky. Pochadza z Karibskeho pobrezia a tancuje sa telo na telo.

Salsa – je metaforou pre chut, stastie a silu zivota. Salsa nie je rytmus, je to komercny nazov, ktory sa zacal pouzivat v 70. rokoch minuleho storocia za ucelom zastresenia roznych stylov Kubanskej a Karibskej muziky. Svoj povod ma v Bomba, Boricua, Cha cha cha, Mambo, Rumba atd . Existuju tri styly tanca – Kolumbijsky, Porto Rikansky a Kubansky.

Kolumbia sa stala v roku 2007 svetovym majstrom v tancovani salsy. Mala ukazka toho, co sa ja v zivote nenaucim:

Cumbia – bol tanec otrokov. Pohyby noh su velmi kratke, tak akoby boli sputane v okovach. Na druhej strane, sukne tanecnic znazornuju pohyb Karibskeho mora.

Bachata - je pre mna ako vallenato a salsa dokopy, len trosku v pomalsom rytme...

Merengue – podla mojho nazoru najlahsi tanec, ktoreho zakladne kroky pripominaju slapanie kapusty v sude. Pri roznorodych figurach sa neraz zatoci poriadne hlava...

Bolero – je rytmus so spanielskymi korenmi.

Rock ci poprock - medzi najznamejsich Kolmbujskych spevakov patri samozrejme Shakira a Juanes (ano, Shakira zacala svoju karieru spanielskym rockom...). Obaja pomajahu svojej krajine roznymi nadaciami, ci beneficnymi koncertmi.

Juanes vyhral uz pat Latino Grammy awards. Spieva spanielsky rok. Pochadza z mesta Medellin, na ktore ani po velkej slave nazabudol. Vystaval tu sportove ihriska pre deti. Zalozil nadaciu pre obete min v Kolumbii – Fundacion Mi Sangre (Nadacia moja krv). Vo svojich pesnickach hovori nie len o laske, ale aj o rozlicnych politickych problemoch sveta, hlavne o rodnej Kolumbii. Odmieta spievat inak ako po spanielsky, hoci hovori vyborne po anglicky. Na kazdom koncerte nezabudne spomenut svoje rodne mesto „Medellin es una chimba!¨(Medellin je po p.ci!). Pri svojich oceneniach v dakovnych reciach uz niekolko krat spomenul ako najlepsiu hudobnu kapelu a jeho najvacsiu inspiraciu – Metallicu.

Festival kvetov

2008-09-14T23:45:00.011+01:00

Kolumbia ponuka tolko krasy a exotiky, ze po roku a pol mam stale co objavovat. Bezny turista, ktory ma na svoju zasluzenu dovolenku vyhradenych len par tyzdon moze mat dilemu, kedy je najlepsi cas navstivit tropy.
Okrem zhodnotenia cien v sezone alebo mimo nej, sa berie do uvahy ci je prave obdobnie dazdov alebo leta :-)
Ja rozhodne odporucam navstivit Medellin pocas tzv. „FERIA DE LAS FLORES“ (Festivalu kvetov).
Festival trva tri tyzdne a je plny farieb, kvetov, hudby a udalosti. Program je bohaty na koncerty, divadelne predstavenia, vystavy (napr. bonsajov), ktore su rozmiestnene po celom meste.
Aby som aspon trosku posteklila, uvadzam zopar prikladov atrakcii, ktore je tazko uvidiet ci zazit niekde inde:

POCHOD HISTORICKYCH AUT

Najstarsie auta sa datuju do 30 rokov minuleho storocia. Vodici a ich spolucestujuci sa neraz „nahodia“ autenticky alebo aspon stylovo.

CABALGATA – POCHOD KONI

Niekolkohodinovy pochod koni vsetkych farieb a druhov. Niektori ochotne predvadzaju show estetickym klusom alebo prekladanim do prava ci do lava. Treba priznat, ze mnohi zvedavci sa pridu pozriet nie na kone samotne, ale na ich Bohom (ci plastickym chirurgom?!) obdarene jazdkine.
Priklad: ako stazisti (teda nie domaci) sme nechapali preco je potlesk niekedy na normalnej urovni a niekedy sa ludia idu zblaznit – prida sa hvizdot a pokriky. Po asi pol hodinovom pozorovani nam to doslo – „Aha! (Plesk po cele...) Silikon vladne svetom! :-)“

SILLETEROS – NOSICI KVETOV

Nedaleka dedinka s nazvom Santa Helena, od Medellinu vzdialena asi 30 min. autom, je znama pestovanim kvetov. V minulosti ich pestovatelia zvazali na svojich chrbtoch do mesta, aby ich mohli predat na trhu. Hmotnost kvetov bola niekedy aj 70kg. Udajne sa zvazali na chrbtoch aj ludia. Toto krasne remeslo sa oslavuje raz do roka, prave na Festivale kvetov. Kvety su naaranzovane do roznych obrazkov ci vyjavov. Sutaz je rozdelena do niekolkych kategorii– medzi ne patri aj ta komercna, v ktorej kvety znazornuju loga roznych firiem...(ze ma to neprekvapuje...). Tak ci onak, clovek obdivuje nie len umelecke citenie, ale aj tych statocnych, ktori si dokazu nalozit taku tarchu na plecia a pochodovat s nou niekolko hodin.

LAS CHIVAS

Tradicny medzimestky sposob dopravy z mesta do dedinky alebo kdekolvek, kde to miestna infrastruktura dovolovala. Krasne autobusy, plne farieb dnes uz nesluzia svojmu povodnemu remeslu. Stali sa z nich pojazdne bary – v piatok vecer sa jednoducho nejde „do mesta“, ale sa objedna „CHIVA“. V cene je zahrnuta jazda, alkohol a kapela.

VYSTAVA ORCHIDEI

Medellin je mesto kvetov, hlavne orchidei. V obdobi „Feria de las Flores“ je botanicka zahrada plna pre nas exotickych kvetov. Nechyba ani sutaz orchidei, ruzi ci celkovej dekoracie. Milovnici kvetov si urcite pridu na svoje.

Informacie: Feria de las Flores sa kona kazdy rok v prve tyzdne mesiaca august, v meste Medellin. Trva priblizne tri tyzdne (spominane atrakcie su konaju posledny tyzden akcie).

Viac fotiek najdes tu :
Fotografka: Silvia Kutisova - spolubyvajuca.2008.
Fotografka: Veronika Mateova - spolustazistka. 2007.

Husia koza

2008-09-14T23:37:00.005+01:00

V rozhovoroch s Kolumbijcanmi sa neraz objavia slovne spojenia, ktore sposobuju husiu kozu. Uvadzam aspon zo dva priklady:

„VIAJE MILLONARIO" ALEBO TZV. "MILIONOVA CESTA" – je urcity sposob ako obrat cloveka o vsetko co ma nie len pri sebe, ale hlavne na ucte. S prilozenou hlavnou ku telu je clovek nuteny odovzdat obsah svojich vreciek, respektive auta. Ale tam sa to nekonci. Nasleduje navsteva najblizsieho bankomatu. Kedze vyber z neho je limitovany do urcitej vysky, pocestuje sa za dalsim a dalsim a dalsim...az kym sa na ucte neobjavi NULA.
Stat sa to moze hocikomu. Aj po nastupe do taxika na letisku – cesta do hotela alebo domov, moze trvat o nieco drahsie a dlhsie ako sa predpokladalo.

Ako sa milionovej ceste vyhnut?

Taxik si treba objednat cez oficialnu sluzbu.
Nenosit pri sebe kreditnu alebo debitny kartu, respektive mat dva ucty: jeden na kazdodenne pouzitie a dalsi na uschovy.
Nikdy nenosit pri sebe velky obnost penazi.
Vyhnut sa nocnym prechadzkam a opustenim miestam.

„LIMPIEZA SOCIAL“ ALEBO TZV. "SOCIALNA CISTKA" – sa inym sposobom da nazvat aj „Ako zobrat zakon do vlastnych ruk“. Ak sa v urcitej spolocnosti ci komunite vyskytne niekto kto narusuje pokojny zivot obcanov, ako napr. pedofil, kriminalnik, clen mafie alebo gerilla, zlodej ci vrah a zakon uz „urobil“ svoje, vzdy sa najde skupinka ludi, ktori sa s nim vysporiadaju. Narusitel sa uz nenadychne, neuzre svetlo sveta. Napokon nikto ani okom nepohne, ked sucho skonstatuje – postarala sa o nejo socialna cistka...

Praca a diskriminacia

2008-07-17T21:50:00.003+01:00

Aj ked sa moja staz uz skoncila, rozhodla som sa nadalej ostat a uzivat si tuto skvelu krajinu. Aby som to „skvelu“ upresnila – myslim tym: najpriatelskejsi ludia na svete, idealna klima, vynikajuce jedlo, zaujimava kultura a nesporne prenadherna priroda. Kolumbia vsak nie je krajinou tretieho svete len tak. Pracovnych prilezitosti je tu malo a placa este mensia. Minimalna mzda sa pohybuje od 4 000 Sk do 5000 Sk. Ceny su len o nieco lacnejsie ako u nas.

Myslela som si, ze po roku a pol ma uz nic neprekvapi. Mylila som sa. Po aplikovani na poziciu marketingoveho asistenta v nemenovanej firme som dostala odpoved: „Bohuzial, tato pozicia je otvorena len pre muzov.“

Sok – ved nechcem ist robit do bane!

V Kolumbii je to jednoducho tak – kazda pracovna ponuka je urcena but pre muzov alebo pre zeny, nezalezi na vzdelani ani na pracovnych skusenostiach. Kolumbia nie je krajinou tretieho sveta len tak...

Rozpravaci pribehov

2008-07-17T20:18:00.002+01:00

Moje prve stretnutie s divadlom v Kolumbii bola pantomima – kvoli jazykovej bariere. Pochopitelne. Po roku a pol brusenia mojej spanielciny si uz trufam na nieco narocnejsie. „Los cuenteros“ alebo „Rozpravaci pribehov“ vam primoniju rodicov, ktori rozpravaju rozpravky na dobru noc svojim ratolestiam. Moj ocko bol skvelym rozpravacom. Nikdy nam rozpravky necital, vzdy ich vymyslal sam. No a hlavni protagonosti? To sme boli samozrejme ja (princezna Evicka) a moji dvaja bratia (statocni rytieri, ktori vzdy branili svoju sestricku). Ocko bol samozerjme kral (nemohol sa vynechat :-)). Maminka bola tiez zaujimava rozpravacka. Do klasikych rozpravok, ktore vedela naspamat, nezabudla spomenut svoje trapenia zienky domacej. Jej rozpravanie vyzeralo asi takto: „Cervena ciapocka kracala hustym, tmavym lesom – treba pracku vypnut – cestou zbierala lesne jahody...“. No da sa pri takej rozpravke zaspat?

Spat k „Los cuenteros“. Rozpravanie pribehov je mozne naucit sa na kurze: mimika, artikulacia, gesta, dramaticke pausy,... Prirodzeny talent vsak nikto neprekona.

Na poslednom predstaveni sa vystriedalo asi sest rozpravacov s 12 pribehmi. Mne utkvel v pamati jeden. Skusim aspon v skratke:

„Niekedy velmi velmi davno, bola jedna rozpravacka pribehov, ludia ju pocuvali so zatajenym dychom. Cestovala z mesta do mesta, jej obecenstvom boli davy ludi, ale aj stromy, domy a vsetko na vokol. Ale tak ako to v zivote chodi, casy sa menia a ludia sa prestali zaujimat o pribehy. Rozpravacka ich vsak nadalej rozpravala s vrucnym srdcom a odanim. Jedneho dna sa k nej priblizil maly chlapcek, obysiel ju, pozoroval a nakoniec sa jej prihovoreil: „Co to robis?“
Rozparavacka: „Rozpravam pribehy, aby som zmenila svet.“
Chlapec: „A komu ich rozpravas? Ved tu nikto nie je, iba stromy, domy a vtaciky. Si sisi?“
Rozpravacka: „V minulsoti som rozpravala pribehy ludom, aby som zmenila svet. Teraz ich rozpravam, aby svet nezmenil mna.“

Najvzacnejsia tekutina

2008-05-05T13:33:00.005+01:00

Rotary klub poznam len zo Smotanky. Pamatam si na velkolepe recepcie, „dolezitych“ ludi a rozhovory o nicom. Nikdy som sa z nich nedozvedela, co vlastne tento klub robi. Blizsie informacie mi boli poskytnute az cez mojho priatela Castula, ktory je clenom Rotaraku (Rotary ma viacero levelov, ktore zavisia od veku. Rotarak je pre clenov do 30 rokov). Myslela som si, ze klub je len pre „smotanku“. Pravdou je, ze funguje na dobrovolnictve, dokonca sa mesacne plati clenske.
Okrem vymennych programov pre clenov a rodinych prislusnikov klubu, jeho dobrovolnici priamo prispievaju spolocnosti roznymi beneficnymi akciami. V Castulovom Rotaraku pomahaju tym najchudbonejsim v Kolumbii, napriklad: vystavbou kniznice v Bohom zabudnutej oblasti (inak povedane v maci) alebo zakupenim skolskych pomocok (je tazke predstavit si, ze si niekto nemoze dovolit kupit zosit, ceruzku a gumu...).

Jednou z posledne organizovanych akcii, bolo darovanie krvi. Uskutocnilo sa v jednom z mnohych obchodnych centier v Medelline v spolupraci s miestnou nemocnicou. Neprekvapila ma ani tak dobra myslienka (vsak darovanie krvi sa uskutocnuje aj u nas) ako pristup ludi, ktori uz nedockavo cakali este pred dokoncenim poslednych uprav pred otvorenim miestnosti. Nebolo potrebne prosikanie, ani velka reklama. Sestricky mali co robit cely den. Krv tiekla doslova prudom. Statisticky daruju krv viac zeny ako muzi (vraj sa muzi boja - usmev). Od 11tej do siedmej vecer malo zaujem darovat krv 133 ludi. Niektori vsak nemohli alebo nepresli skuskou krvi. Vysledok zbierky bolo 95 vhodnych darcov (1 darca = cca 450 ml). Musim sa priznat, ze to na mna urobilo velky dojem.

Fotky z akcie najdete tu...

La Dorada alebo „aby nebola nuda, dame si autonehodu“

2008-05-05T13:25:00.004+01:00

La Dorada je male mestecko na ceste medzi Medellinom a Bogotou. „Male“ - ma len okolo 100.000 obyvatelov. Hovori sa, ze je to turisticka lokalita. Mozno pre tych, ktori vlastnia farmu s bazenom. Bez bazena sa v horucavach len tazko preziva. Medzi turisticke atrakcie patri rieka Magdalena, park s leguanmi a laguna. Nie je toho vela co vidiet, ale aj napriek tomu sme si vychutnali typicke prazdniny – bazen, volejbal, zmrzlina – a aspon na chvilku sa vratili do detskych cias. Fotky najdete tu...

La Dorada je prve mestecko, ktore neodporucam v Kolumbii navstivit. Okrem toho, ze tu nie je velmi co robit je velmi spinave. Chudoba sa miesa so zbohatlictvom. Doslova. Ludia sa ani nehanbia verejne priznat, ze to paradne auto, na ktorom sa vozia, je z nelegalneho obchodu. Aj tak to vsetci vedia...

Aby nebola nuda, dame si na ceste domov mensiu autonehodu. Nas autobus si to napalil do betonoveho stlpu. Naraz sa stal presne jedno sedadlo za mnou. Stastie v nestasti, nikto tam nesedel. Od toho momentu cestujem len zo spolocnostou Bolivariana – ich autobusy su neuveritelne. Nam sa rozbilo len okno, betonovy stlp to nevydrzal a spadol. A zevraj kto z koho...Ja som dostala sprsku skla, co bolo asi najserioznejsie zranenie zo vsetkych cestujucich. Kedze mi pohlad na krv sposobuje nevolnost, trosku sa dana situacia zdramatizovala. Najvtipnejsi bol okolo iduci predavac, ktory mal zaujem urobit si z retazovej autonehody (dve nehody pred nami a dve za nami) obchod. V polomrakotach som len z dialky pocula ako si vykrikuje: „Malinovka, voda, pivecko...!“ Clovek by si pravdu povediac, dal v danom momente aj nieco trvdsie...
V sanitke nas pekne poumyvali zo skla a osetrili. Nakoniec sa mi splnil moj davny sen – aspon raz sa viest v sanitke. Aj sme sa viezli – na dialnici v protismere. Prvy krat som plakala od strachu.

Napokon sok a panika opadla...ved sa vlastne nic nestalo....

V kostole – len pre tych „zasvatenych“

2008-03-17T18:26:00.006+01:00

Podla posledneho scitania ludu, na Slovensku mame udajne 80% krestanov. Na to aby sa Kolumbijcania prejavili ako krestania, katolici, netreba ziadne percenta. Ich viera sa neda prekuknut. Nehanbia sa za nu. Kdekolvek, na ulici, v restauracii, v autobuse vidiet ako sa niekto prezehnava. Dievcata ci zeny, dokonca nosia namiesto goraliek, ruzenec zaveseny na krku. Slova ako – „Ak pan Boh da!“ alebo „Vdaka Bohu!“ sa pouzivaju bezne a s plnou uctou.
Kostoly su jednoduche, skromne. Biele steny, oltar, zopar kvetov, lavice. Nezalezi ci je to chudobna alebo bohata stvrt. V tej bohatej sa moze priniest jedlo pre chudobnych. V nedelu byva aj 11 omsi v tom istom kostole a kazda je plna.
Obrat katolickej omse sa od naseho velmi nelisi. Ludia su vsak akosik zmatenejsi kedy si maju klaknut, povstat, sadnut si. Kazdy to robi po svojom. A tak im casto, pre istotu, upravi "choreografiu" sam pan farar. V casti kde si my podavame ruky na znak pokoja, sa cela kolumbijska rodina vybozkava a vyobjima. Priznam sa, ze som bola na zaciatku trosku neista, ci aj ja mam vyobjimat toho postarsieho pana vedla mna. Nastastie mi bolo vysvetlene, ze sa tak cini len v rodinom kruhu, nanajvys s priatelmi. Fuuuu...mi odlahlo.
Nikto sa nebrani prejavom naklonosti. Zalubene pariky alebo manzelia sa drzia za ruky, obimaju sa, niekedy padne aj bozk. Nikto sa nepohorsuje. Deti, v akomkolvek veku, su zavasene na krku svojich rodicov v objati. Ved laska je laska, ci nie?
Kedze tzv. latinos vsade chodia neskoro, je celkom bezne vidiet niekoho prist aj 15 – 20 minut po zaciatku omse. Jedina vec, ktora sa nepatri v kostole robit, je sediet s prekrizenymi nohami. Nikto mi akosik nievie vysvetlit preco. Jednoducho sa to nepatri :-)
Oznamy sa citaju po prijimani hostie, medzi tym ako pan farar vsetko uprace z oltara. Robi sa tak preto, lebo ako nahle sa vyslovi pozehnanie, vsetci sa rozprchnu. Ziadne cakanie na odchod pana farara...
Pred kostolom sa da zakupit obcerstvenie – pukance, mango...asi aby mali deti(?) radost...

Ako (ne)vyliest na pattisicovku

2008-03-17T13:19:00.004+01:00

V Kolumbii nikdy nesnezi. 90 percent Kolumbijcanov sneh v zivote nevidi. Nie preto, ze by ho tu nebolo. Treba si pon vyliest - do 5 tisic metrov nad morom. Existuju dve moznosti – Sierra Nevada de Santa Marta (pri Karibiku) alebo Nevado del Ruiz (v tzv. kavovej zone). Nevado del Ruiz sa nachadza pri mestecku Manizales, ktore je vzdialene len 6 hodiniek autom od Medellinu.

Do Homarkovho jeepu sme nasadli ja, Jessica (USA), Adorjan (Madarsko) a Castulo (Kolumbia). Cestou sme natrafili na prevrateny kamion z vajciami. Nikto sa neunuval odpratat ho – bude lahsi ak ho najskor vyprazdia domaci...a tak sa aj stalo. Urobili sme si aj mensiu prestavku na obcerstvenie. Tu sa na vylet nemusi vybalovat vyprazanymi reznami v chlebe a kyslou uhorkou. Ovocie (vsetkeho ale naozaj vsetkeho druhu - niektore dodnes este neviem identifikovat), oblatky, orechy, ...jednoducho cokolvek mozne, sa da kupit kazdych 50 metrov.
V Manizales sme sa stretli s Katkou – mojou kamaratkou zo Samorina, ktora je na stazi v Armenii. Ubytovanie sme nasli u AIESECarov, kde nas prekvapila Giovana, kamaratka z Mexika (na stazi v Medelline, ale nie cez AIESEC). Hm, o tom ubytovani sa musim opravit, nie u AIESECarov, ale u jedneho z nich. Ano, vsetci siedmi u jedneho - u Julia. Na dve noci. Jeho rodina nas privitala s otvorenou narucou. Myslim, ze viac popisovat Kolumbijsku dobrosrdecnost a pohostinost netreba.

Nasim hlavnym cielom vyletu bolo vyliest na pattisicovku v narodnom parku Nevado del Ruiz. VYLIEST – to slovicko je v tomto pripade trosku diskutabilne, kedze do 4 700 metrov sme sa vyviezli autom... Vsade nam boli k dizpozicii sprievodcovia. Ich ulohou bolo upozornit navstevnikov parku, aby si ponechali teple oblecenie az na vrchol, aby pili vela tekutin, ale hlavne, aby sa zastavili kazdu hodinku a urobili si malu prestavku.
Vyska tlaku, ak sa cestuje autom, sa meni velmi rychlo. Male prestavky nam boli prilezitostou na vychutnanie si krasy And. S malym plesom, vyzeraju ako nase Tatry. S kamenmi poukladanami do malickych veziciek, vyzeraju ako divoka preria s ritualnym miestom domorodcov. Je to tzv. miesto zelani – staci na seba poukladat kamienky, zazelat si a cakat, ci sa zelanie splni. No a tam kde nie je nic, ale naozaj nic, len kamene, Andy vyzeraju ako mesiac. Cloveku sa chce navliect si skafander a zacat pomaly hopkat ako astronaut.
Na samotnom vrchole caka SNEH. Castulo, ako pravy Kolumbijcan, sa ho dotkol prvy krat. Nebol jediny dospely, ktory tam v tom momente vyzeral stastny ako male decko. A tiez nebol prvy dospely, ktoremu tam prislo nevolno.
300 metrov do 5000 sa zda ako nic. Nedostatok kyslika, vsak sposobuje, ze sa clovek musi zastavit kazdych 3 az 5 krokov, aby si sklonil hlavu medzi kolena a zhlboka sa nadychal. Ludia tam odpadavaju ako hnile hrusky. Aj chlapi ako hora. My, baby, sme to po 50 metroch vzdali. Nebolo co dychat.
Nikto nevie, ci sa mu tych 5000 metrov podari. Nikto nevie, co je faktor uspechu. Adorjan, systemovy inzinier, sediaci kazdy den za pocitacom, z Madarska bez jedineho kopceka, si to vybebol akoby nic. Castulo, zijuci v Kolumbijskych Andach, aktivny sportovec, skoncil na kyslikovej bombe u zdravotnej sestry...
No a vsetci rad radom sme skoncili s vyskovou chorobou nasledujuce dva tyzdne. Az teraz, skutocne obdivujem a vazim si tych, ktori zdolali osem tisicovku...

Manizales je malebne mestecko s najvacsou katedralou co sa do vysky nad morom tyka – 2 500 m/nad morom. Tvori ho v podstate jedna hlavna ulicu, ale ma mensie zakutia, ktore sa oplati pozriet. Mne sa nepodarilo vidiet vsetko – ako prvu ma dostala vyskova choroba, ktora zacala velmi rychlym behom na toaletu a pokracovala este dva tyzdne (bolestami brucha, hlavy a nevolnostou...hm, nieco mi tieto priznaky pripominaju...)

Vsetky fotos najdete tu...

SLOBODA

2008-03-03T17:05:00.005+01:00

Stvrteho februara som sa citila tak trochu ako v roku 1989. Nie ze by sa dialo nieco az take prelomove ako nasa “Nezna Revolucia“, no napriek tomu, atmosfera vo vzduchu bola aspon pre mna rovnaka. Sudrznost ludi a neuveritelna tuzba po slobode – LIBERTAD. Medzi 12 a 14 hodinou sa konal pochod za slobodu, povodne iniciovany cez Facebook. Vsetci mali biele tricka. Vysse miliona ludi tak vyjadrilo svoj postoj ku tzv. samozvanej militarnej skupine FARC. Vsade naokolo napisy ako: Nie viac unosov! Nie viac znasilneni! Nie viac FARC! SLOBODA! Mier v Kolumbii! Pesnicky o slobode a sudrznosti pripominajuce nase: „Slubili sme si lasku, slubili sme si vydrzat...“.
Prvykrat v mojom zivote som posudzovala podla oblecenia – ak niekto nemal na sebe biele tricko, bol s nimi. Bol s tymi, ktori unasaju, vydieraju, nechcu vyjednavat a znasilnuju. Niektori ludia su uneseni aj 10 rokov. Nie su to len ti bohati alebo politicky vplyvni. Su to aj ludia obycajni.

Kolumbia je oficialne demokratickou krajinou s vladou a presidentom. A ten zvysok?:

Guerillas (geridzas) – samozvana opozicia, ozborojene skupiny ludi, zijucich niekde v dzungli, ziviaci sa vydieranim, vypalnictvom, unosmi ludi a obchodom s kokainom.
Guerillas povodne vznikli za ucelom boja proti vlade (teda tym, co maju statnu, resp. ekonomicku moc), nie proti ludom ako takym, chudobe. V poslednych rokoch vsak ucinili niekolko nevysvetlitelnych krokov, ktore mali dopad prave na tych bezbrannych (zabranie majetku ci pozemku, rabovanie v skolach...). Najznamejsimi skupinami su FARC a ELN. Je takmer nemozne s nimi vyjednavat. Minuly rok prezident Uribe oslobodil okolo 200 gerillas z vazenia a ocakaval protikrok – prepustenie aspon niekolkych unesenych. Nikdy sa tak nestalo. Na konci roka 2007 sa dostalo na slobodu niekolko politickych vaznov. Zasluhy sa prisudzuju venezuelskemu prezidentovi Chavezovi. Existuju dohady o obchode medzi nim a guerellas...

Narkobaroni – “Narco Traffickos“ – posobiaci v tzv. karteloch, zaoberajuci sa pestovanim a obchodom s kokainom. Jeden z najznamejsich narkobaronov bol Pablo Escobar. Velmi kontroverzna osoba. Niektori ho milovali, ini zase nenavideli. Z obchodu s drogami mal take bohatstvo, ze ponukol Kolumbii zaplatit vsetky statne dlhy. Kolumbia odmietla. Bol znamy aj tym, ze sa zbavil kazdeho, kto mu stal v ceste. Vlastnil tzv. Haciendu Napoles, ktorej sucastou bolo aj ZOO a ktora je casto prirovanavana k Michealovmu Neverlendu Po jeho smrti v roku 1993 sa drogovy obchod presunul najme pod tzv. Cali cartel (Cali – mesto na juhu Kolumbie)

Paramilitares alebo “Autodefensas“– samozvana armada, ktora vznikla na ochranu proti guerillas, kedze vlada nemala dostatok vojakov na ochranu beznych obcanov. Udajne ich v 80. rokoch zalozil samotny prezident Uribe (vtedy gubernador Antioquie) ako statom akceptovanu militarnu zlozku, tzv. Convivir. Neskor sa vsetko zvrhlo a paramilitares sa stali prave tymi, ktori na objednavku zabijaju alebo postrazia kokainove pole. Udajne za poslednych 20 rokov zabili viac ludi ako guerillas za celu svoju existenciu. Medzi zverstva, kt. tato skupina pacha, je zabijanie macetami, odsekavanie hlav a nasledna hra futbalu. Medzi inymi aj unosy v mene guerilly.

Militares - "Fuerzas Publicas" – oficialna armada Kolumbie

Vsetky tieto skupiny, vratane vlady, su vzajomne prepojene. Medzi ich hlavne cinnosti patri vyroba, predaj a distribucia omamnych latok a zbrani. Niekedy spolupracujucu, inokedy medzi sebou vedu vojny. Korupcia funguje na plne obratky. Kolumbii este niekolko rokov potrva kym sa dopracuje k absolutnej SLOBODE...

Kolumbijske Vianoce

2008-02-01T00:51:00.000+01:00

Hoci som Vianoce stravila na Slovensku, vela som sa na ne este pred mojim odchodom pytala. Okrem toho, v Kolumbii sa zacina vsetko uz koncom novembra, zaciatkom decembra. Od decembra ludia utracaju vsetko co maju na takzvanu Rumbu – zabavu, tanec, jedlo a pitie. Od prveho decembra pocut kazdy den ohnostroje, pracovne tempo je povolnejsie (hm, zaujimave ze sa da este povolit...)

Dekoracie su vsade. Kazdy dom je vyzdobeny svetielkami. Najkrajsia vyzdoba patri rieke Medellin. Vo sviatocnom obdobi je velkou atrakciou a ludia sa k nej chodia prechadzat. Popri tom si mozu na informacnych tabuliach precitat charakteristiku, resp. historiu jednotlivych dekoracii (napriklad povod vianocneho stromceka). Samozrejme k tomu nemoze chybat aj trh s obcerstvenim. Medzi vianocne dekoracie patria aj kvety – pre nas nezvycajne, tu pravdepodobne nahradzaju sneh. Po prichode na Slovensko sa mi nase dekoracie v centre (ani jeden dom som nevidela vyzdobeny samostatne) zdali dost chabe.

Nikde nesmie chybat Betlehem – zobrazenie narodenie maleho Jeziska v mastali, s troma kralmi a zvieratkami. V ziadnom z nich vsak maleho Jeziska nebolo – na otazku preco, mi bolo odpovedane otazkou: Vsak ten sa narodil az 24teho, nie? Jeziska polozia az na Stedry vecer. Logicke...

Zvyky su viac menej rovnake, kedze Kolumbia je prevazne katolicka krajina. Typicke jedlo je Bunuelo – vyprazana syrova gulicka z neidentifikovatelnou hmotou – povedzme, omackou hustejsej konzistencie. Pre jeho oblubenost, sa uz neje len na Vianoce, ale kedykolvek.

Darceky sa nedavaju pod stromcek. Po stedrovecernej vecery musia ist deti spinkat pred polnocou, aby si rano pod postelou mohli najst darceky. Darceky nosi maly Jezisko, tak ako u nas. Ziaden Santa Claus – nastastie.

Spat do Kolumbie

2008-02-01T00:36:00.000+01:00

Na ceste spat do Kolumbie som si na chvilku zaskocila do Madridu. Madrid je krasny – bohuzial nemam fotak. O to viac ho odporucam vidiet na vlastne oko, ci dve....
Jedno som si tam vsak uvedomila. Podobnost Europskych miest, teda co sa tyka architektury v centre, ci zivotneho stylu. Odlet z Viedne, pristatie v Madride – rozdiel len vo velkosti okien historickych budov.

Moji hostitelia na jednu noc boli Kolumbijcania zijuci v Madride. Oni sa nan pozeraju uplne inak. Poukazovali na veci, ktore boli pre mna samozrejmostou – parky, smetne kose na ulici, metro a plne ulice ludi v centre mesta v podvecer (v Kolumbii sa totiz vecer po meste neprechadza, moze sa, ale len na vlastne nebezpecie...). Dostala som aj pozvanie na veceru – dali sme si ryzu s kalamarmi. Dakujem.

Dalsi smer – let do Bogoty cez Cali – bez prestupu (geograficke porovnanie – akokeby som letela do Viedne cez Kosice). V Cali niektori pasazieri vystupili, ostatni sme ostali cakat v lietadle, ze co sa bude diat. A dialo sa – upratovanie lietadla. Ano, hodinku sme si pockali kym nam vycistili lietadlo. Bolo nas v nom asi dvadcat. Museli sme aj zodvihnut nozicky, aby nam pod nimi mohli povysavat...Zaujimave. Po tomto zazitku sa zvysok cesty uz zdal viacmenej nudny – vsetko prebehlo hladko.

Domov sladky domov

2008-01-29T00:27:00.000+01:00

Ospravedlnujem sa. Ospravedlnujem sa za dlhu odmlku. Mam dobru vyhovorku – po osmych mesiacoch v cudzej krajine, som si na vsetko zvykla. Nic ma uz neprekvapovalo, farebne autobusy sa stali beznymi, tak isto ako aj veta – Toto je Kolumbia! -, v pripade, ze opat nieco meskalo, resp. nefungovalo... Len podotykam, ze tato veta sa pouziva vzdy tam, kde treba hladat riesenie HNED :-)
Jedine co ma v poslednej dobe prekvapilo, bolo moje rozhodnutie ostat. Rozhodla som sa tak v posledny tyzden staze. No Vianoce bez rodinky nemozu byt! A tak som si odskocila na mesiac domov – domov na Slovensko.

Je zvlastne ako nam pobyt v cudzine otvara oci pri pohlade na vlastnu krajinu. Netusila som, ze si mozem vytvorit stereotyp aj o rodnej hrudi. Ale stalo sa a tak ma Slovensko neprestalo udivovat pocas celych styroch tyzdnov. Samozrejme, v pozitivnom zmysle. Tu su moje pozorovania:

1. Mame vynikajuce cesty
2. Ludia su mili, ak aj ja som na nich mila (o Slovakoch sa totiz hovori, ze sa radi stazujeme, preto nase pozdravy nezahrnuju automaticky otazku – Ako sa mas? -, ako je to v inych jazykoch. Odpoved je zriedkakedy formalna – Dakujem, dobre. - Vacsinou sa dozvieme, kde koho boli, koho v rodine operovali, kto zo susedov zomrel atd. atd.). Prve obavy boli z „prijemnych autobusarov“, a cuduj sa svete, nasiel sa iba jeden taky, na ktoreho by sa dali pouzit slova, ktore sa v TV vypipaju.
3. Servisy su lepsie. Klient sa naozaj citi, ze je panom.
4. Vsetko je blizko. Tym, ze je Slovensko malicke, aj mesta su malicke. Takzvane „vybavovacky“ ako napr. zajst do banky, poistovne, na postu a podobne, netrvaju dlhsie ako 2 hodinky.
5. Ludia sa maju dobre. Ako to myslim? Nuz tak, ze vsetci v mojom okoli su zamestnani, a to viac menej spokojne. Vacsina mladych ludi si riesi bytovu otazku. Na dovolenky sa uz nechodi na tyzden do Chorvatska, ale na mesiac do Thajska.
6. Nase mesta su krasne. Ako sa hovori, nevieme co mame kym to nestratime, Nastastie to nie je pripad historickych budov z 12teho ci 13teho storocia. Tie sa, dufam, tak skoro nevytratia...
7. Aktivny zivot. Tolko prilezitsti, ktore ponuka taka mala krajinka je neuveritelnych – termalne kupele, lyziarske strediska, turistika, hrady, divadla...a omnoho viac. Clovek sa nenudi, aj keby velmi chcel.
8. Excelentna strategicka poloha – presne v strede Europy. Ved kto sa moze pochvalit, ze za 3 hodinky autom je uz v cudzine? (teda, viac menej, zavisi od toho, ze ci sa z BB vyberiem na sever, juh, vychod ci zapad.. )
9. Neopisatelne caro slovenskej dediny. A tu nasleduje pribeh:

Vylet do Klastora pod Znievom. Ja, kamaratka Jaja a jej dvaja znami. Na pocudovanie je miestna krcma o 10 rano este zavreta, tak si to namierime do potravin. Miestny nas identifikuju ako turistov a hned sa prihovoria – Na hrad? Dnes tam bude blato...(pozn. vsade je asi 30cm snehu, ale postarsi ujo sa vyzna, vsak bol na hrade asi ked mal 15 – naposledy). Kupime si Sojovy suk (suk prosim, citat bez diakritiky. Inak je to premenovana stara znama sojova tycinka.) a Kysly pasik (to maju len v Klastore pod Znievom, opisat to by bola skoda, treba skusit). Vystup na kalvariu s klastorom a potom na hrad. Teda jeho ruinu. Skoda. Vyhlad – nadherny. Hory zasnezene, dedinka malinka. Pocudovanie – hm, tak tu bolo niekedy jedno z prvych gymnazii na Slovensku?
Pri ceste naspat natrafime na babku. Babka, mila, sa nam prihovori, bez toho aby sme sa na nu ani len pozreli (ako sa to hovori? – vsak je uz starucka, potrebuje sa vyrozpravat, ved nema s kym...). Prekvapivo sa dozvedame zaujimavu informaciu. Babka s dedkom boli na zajazde v Budapesti. Na Margitinom ostrove objavia napis, z ktoreho rozlustia, ze Margita pochadzala zo Znieva. Zauraduju na spravnych miestach. 18. januara sa konaju v dedine velke slavnosti na pocet Svatej Margity...
Do odchodu autobusu ostavuju dve hodiny. Smer krcma. Milujem dedinske krcmi – stale sa tam nieco deje. Bavi ma pozorovat striedanie smien – tym skorsim uz padla a tak sa „istym krokom“ poberaju domov. Vecerna smena len prichadza. Krcmar, chudak musi tahat obe smeny. Tazko. Tri krat sme mu vysvetlili co si prosime. Dva krat zkontrolovali. Objednane stale neprichadza. Krcmar spi. Musime si nacapovat sami...dokaz:

Viac fotos najdete tu

Nie nadarmo sa hovori – vsade dobre, doma najlepsie...

Kolumbijske pirohy, tzv. Empanadas

2007-10-09T00:01:00.000+01:00

Delikatesa! Ano, kolumbijske jedlo je velmi chutne. Je zaujimave, ze sa pri jeho priprave pouzivaju tie iste ingrediencie, ktore su dostupne aj na Slovensku. Sposob pripravy a kombinacie sa vsak odlisuju.

Okrem uz spominanych sladkych arasidov som sa naucila varit tzv. vianocnu gulku – Bunuelo - vyprazana gulka z prisne tajnym receptom, ktora povodne predstavovala typicke stedrovecerne jedlo, ale pre svoju oblubenost sa stala kazdodenym pokrmom.

Od kamaratky Mafe som nedavno dostala pozvanie na mini skolu pripravy tzv. Empanadas. Nieze by som nevedela udrzat svoje kulinarske pohnutky na uzde, ale moja zvedavost nedala dlho cakat. Empanadas by sa dali prirovnat k nasim pyrohom (juj, ale by som si dala, hlavne tie s bryndzou! Slinka...). Cesto sa pripravuje z kukurice a plni sa zemiakovo-masovou plnkou. Empanadas sa na rozdiel od nasish piroh nevaria, ale vyprazaju. Vlastne takmer kazde jedlo pripravovane z cesta sa tu vypraza. To asi aby latino zeny nestratili to svoje zname zvodne pozadie...

Co ma vsak najviac na tomto vareni u Mafe potesilo, bolo to, ze sa stalo rodinnou udalostou zahrnujucou maminu, staru mamu, brata a priatela. Okrem varenia a priemneho rozhovoru sa aj tancovalo - Mafe so starou mamou (ach tie latino zeny, na veku naozaj nezalezi...). Ani som si nevsimla, ze ubehlo 5 hodin. Stalo to za to? Hoci neboli najvydarenejsie, moja ucitelka spanielciny Dora, spoluziak z Trinidadu Marc a moj sukromny student anglictiny Castulo ich okomentovali ako ^Delicioso!^

Fotky pripravy Empanadas su tu...

Dia del amor y la amistad (Den Sv. Valentina)

2007-10-08T22:43:00.001+01:00

14. februara som si na hodinu konverzacie s mojimi teenagerskymi studentmi pripravila klasicku temu – Sv. Valentin. Ups, male faux paus. Tento sviatok sa v Kolumbii nevola Sv. Valentin a uz vobec sa neoslavuje vo februari. Ja ignorant. Musela som si nan pockat az do septembra...nie na Sv. Valentina, ale na Den lasky a priatelstva. To, ze sa v tento den obdaruvaju zalubene pariky je samozrejmostou. Preco by sme sa vsak mali obmedzovat? Priatelstvo je pojem nedefinovany a tak sa darceky, emaili a smsky vymienali o sto sest.

Mna samozrejme potesili moji studenti. Ti najmansi, 7 rocni, mi na hodinu doniesli kooooopec sladkosti. A potom sa na mna pozerali tymi malymi ockami a ocakavali, ze to vsetko zjem hned pred nimi. Fu...nedalo sa. Vydrzali mi este tyzden.

Castulo, student so sukromnych hodin anglictiny, ktory sa uz za ten pol rok stal aj dobrym kamaratom, ma prekvapil ceskym pivom - Holba (v zivote som o nom nepocula, ale to si asi clovek musi odskocit na iny kontinent, aby sa o nom dopocul). Kde ho vypatral je vraj tajomstvom...to verim...

Preco my neoslavujeme priatelstvo? Nestoji hadam za to?

Jazykove okienko

2007-10-08T22:31:00.000+01:00

Ked som prisla v januari do Kolumbie, myslela som si, ze si s jednym HOLA! na zaciatok vystacim. Troj az stvor slovne pozdravy mi hned polozili hlavu do smutku. Hlavne ked som ich ani nemohla najst v slovniku. Okrem HOLA! a stareho znameho BUENAS DIAS! som si odvtedy obohotila svoju slovnu zasobu o dalsie vyrazy, ako napr.:

BUENAS DIAS! - Dobry den! – pouziva sa do 12 hodiny na obed
BUENAS TARDES! - Dobre poobedie! – pouziva sa od 12 do 6 hodiny poobede
BUENAS NOCHES! (Buenas noces!) - Dobry vecer! – pouziva sa od 6 vecer do 5 rana
QUE TAL? (Ke tal?) - Ako sa mas?
QUE MAS? (Ke mas?) - Ako sa mas?
COMO ESTAS, PARCE? (Komo estas, parse?) - Ako sa mas, kamos?
COMO TE FUE? (Komo te fue?) - Ako bolo?
COMO TE VA? (Komo te va?) - Ako ide zivot?
QUE HUBO? (Ke ubo?) alebo tiez QUIBO? (Kjubo?) – Ako je?
QUE HAY? (Ke aj?) alebo tiez QUIAI? (Kjaj?) – Ako je?
BIEN O QUE? (Bjen o ke?) - Dobre ci co?
BIEN O NO? (Bjen o no?) - Dobre ci nie?
BIEN? (Bjen?) - vsak co by sme si to neskratili :-D

BIEN O SI? (Bjen o si?) – Dobre ci hej? - tak o tomto pozdrave nevedia ani samotni Kolumbijcania. Ten sme si totiz vymysleli my - stazisti, aby sme si zabecpecili vzdy pozitivnu odpoved :-D

Slengovy slovnik alias Kolumbia pre vyrazy Parada! Super! Pecka! etc. uvadza nasledovne preklady:
VACANO! (Bakano!)
QUE CHEVERE! (Ke cevere!)
QUE NOTA! (Ke nota!)
QUE CHIMBA! (Ke cimba) – Pozor! Toto slovo ma povod vo vulgarizme. Nikdy ho netreba pouzivat bez ^Que!^ a v nespravnej spolocnosti...

AIESEC konferencia

2007-09-27T01:01:00.000+01:00

Chair. Chairperson. Chairman. Uvadzac. Moderator. Nie je podstatne ako sa nazyva ta osoba, ktora otvara konferenciu, privita delegatov, predstavi organizatorov, facilitatorov, agendu konferecie a zabezpeci aby vsetko a vsetci boli na cas a na spravnom mieste. Podstatne je, ze takouto osobou som bola minuly tyzden na AIESEC konferencii ja – Vafka. V AIESEC to vsetko samozrejme prebieha v sranda-sranda duchu, ale zo vsetkou serioznostou. A sranda aj bola...

Konferencia bola urcena hlavne pre novacikov, ktori prave presli vyberom do AIESEC Eafit. Takymto novacikom treba vysvetlit preco AIESEC vznikol, co v nom vlastne robime, co ich caka. Naucia sa nejake tie zakladne zrucnosti a spytaju sa sami seba, ze co dalej...A sup sup mozu sa pustit do nejakeho projektu, ktory moze zmenit zivot nie len im, ale aj niekomu inemu (nie ze by sa potom ten niekto ocitol v Kolumbii, Australii,...).

Ti otukanejsi AIESECari si tiez prisli na svoje. Napriklad na trainingu od Brada z USA, ktory momentalne zaklada AIESEC v Omane (presne tak, pozri na mape...) a do Kolumbie si prisiel odskocit za svojou milou. Poskytol nam o tejto krajine vela zaujimavych informacii. Hlavne o jej planoch do buducnosti (co by sa asi dalo robit s tolkymi bubakmi z ropneho priemyslu?)

Kolumbijcania sa nedali zahanbit. Konferencia sa samozrejme konala na jednej z obrobvksych farm (alebo zeby to bola uz hacienda? Musim zistit, kde su tie hranice...) v Barbose. Nie ze by som chcela posteklit AIESECarov na Slovensku, ale ak vazne nedaju a chcu vidiet ten bazen, tak nech si kliknu tu....

Prestahovana

2007-09-26T21:27:00.001+01:00

Clovek si tak po pol roku v cudzej krajine uvedomi, ze uz mu je vsetko akesi zname a uz ho nic neprekvapuje. Tento dusevny stav si vyzaduje zmenu. Ja som sa prestahovala.

Krasne, vznesene, silikonom a nablistanimi autami obkolesene Poblado som vymenila za kvetinkovu stvrt La Floresta. Tym som hned klesla o dve spolocenske urovne. Hura!!! Poblado, v ktorom sa pohybuje ta vyssia spolocenska vrstva, bolo pre mna priliz nudne, prilis prazdne, prilis jednotvarne. Teraz si nazivam sama v malej garzonke. Na ulici sa obcas objavi konik tahajuci voz, poulicny predavac s avokadom alebo ananasom. Niekedy zase nieco co ja nazyvam miestna spartakiada (= tancujuci sprievod s hudbou. Doteraz sa mi nepodarilo zistit, ze na co to vlastne nacvicuju). Asi 30 sekund od mojho obydlia mam park, v ktorom sa kona kazdy vikend nejaky mini koncertik. Pri svojej 5 minutovej prechadzke smerom k metro stanici sa vytesujem z krasnych malych domcekov a poulicneho rusneho zivota.

Ludia su tu rozni, obycajnejsi ale pre mna zaujimavejsi. Uz som objavila kde maju tie najlebsie buchty alebo kde si mozem kupit zelene mango s citronom a solou. Niet nad poulicne jedlo! Keby som mala opat vymenit bazen ci sluzku za toto malebne zatisie, urobila by som tak znova a znova a znova…

Prepadnutie

2007-09-26T21:16:00.000+01:00

Pohoda, vsak je nedela. Hodina salsy, pizza, sladke nic nerobenie. Poobednajsia prechadzka s kamaratom Adim (stazista z Madarska) v blizkosti nasej znamej univerzity. Na zastavke stoji muz, vyzera akoby cakal na autobus. V tom sa obrati na Adiho. Chce vediet kolko je hodin? Alebo vyzobrat nejake peniazky? Spytat sa na cestu? Adi zacne utekat. Zbadam pistol v muzovych rukach. Zacnem utekat aj ja, len inym smerom. Muz nasleduje Adiho. Zastavim sa. Nemozem predsa len tak utiec?! Adi je kamarat, musim mu pomost. Ale ako? Co mam robit? Obzeram sa naokolo, nikoho nikde. Ziadny ludia, toboz nie policia. Pozeram sa z dialky ako muz siahne do Adiho vrecka. Vyberie jeho obsah. Co bude nasledovat? Rozbehne sa potom za mnou? Ako chromy chrobak sa motam tam a spat: Pomoct? Utekat? Pomoct? Utekat? Z nico nic sa objavi motorka. Muz s ulovkom (mobil, zlata retiazka a i-pot) si na nu prisadne a uz je prec...

A je potom. Adi nadava vo vsetkych jazykoch, ktore ovlada (3). Ja sa stale trasiem. Zbadam zenu s mobilom, vola policiu. Bola toho vsetkeho svedkom. Nastastie hovori po anglicky. My si vsak nic nepamatame. Ani muza, ani poznavaciu znacku z motorky. Neda sa nic robit. Pomaly nam to vsetko dochadza. Co sa stalo...ako...Co sme mohli urobit? Preco sme utekali ked mal pistol? Preco sme utekali smerom od ludi prec? Preco si nic nepamatame?

Utesujeme sa. V podstate sa nic nestalo. Mohlo sa, ale nestalo sa. Pivo? Jasne!

Vytrvali.

2007-08-28T23:29:00.000+01:00

Tak si to zhrnme:
Vafka (Slovensko) - 175 cm, blond vlasy, zelene oci
Veron (Slovensko)- 175 cm, blond vlasy, modre oci
Jassica (USA) - 160 cm, blond vlasy, modre oci

U nas doma, ci v USA je to normal. Tu je to, podla kolumbijskeho Cosmopolitanu, exotika.
My tri tomu hovorime masaz ega. Za jeden kolumnbijsky den dostaneme minimalne 6 pochval, typu: Hermosa!, Mamasita!, Mona!, Bonita! (preklad za vsetky - To je kus! Kocka! Kraska!)
Co mna osobne doposial najviac potesilo bolo obrovske WOOOOOW! od okoloiduceho. Niekedy sa nepodari ani len vydrat hlasok z hrdla. Ostavaju len otvorene usta a vykrutene krky. No moze mat potom clovek zly den?!

Niekedy byt MONA (blondina) vobec nepomaha. Uvediem na priklade Jessici, ktora sa pytala na cestu k autobusovej stanici. V odpovedi: -Ti si prilis pekna na to aby si chodila autobusom.- sa vsak ku nej nedostala...

Vytrvali. Tak by som charakterizovala muzske pohlavie Kolumbie.
Zacalo sa to zamilovanym listom. Takym so srdieckom. Mile, ako v skolke :-D (este ho niekde mam ulozeny...) To bolo na zaciatku staze.
Od vtedy som zvolila inu taktiku. Spominat mojho priatela pri kazdej prilezitosti. Nepomohlo. Pozvania na ¨kavicku¨ chodia zo vsetkych stran - email, sms, cez znamych... Tak som sa jedneho ctitela raz opytala, ze preco to vsetko robi, ked nedavam ziadne signaly a neprejavujem zaujem. Vraj ma len potrebu vyjadrit sa. No budis...

Co ma vsak najviac potesilo, bolo pozvanie na rande od byvaleho spolubyvajuceho. Stretli sme sa nedavno nahodou po dlhsom case. Privital ma: -Hola! Que gordita! Pero me gusta mas!- (Ahoj, aka pribratucka...ale mne sa to paci viac...). Normalne by sa clovek dal aj na dietu, keby za tym nenasledovalo to pozvanie na rande...(tolko k tym svetovo znamym latinsko americkym pozadiam...)

Obcas to lezie na nervy. No ako Veron povedala, na Slovensku nam to raz bude chybat...

Mame sa co ucit od krajiny tretieho sveta...

2007-08-28T22:10:00.000+01:00

Hodina konverzacie.
Studenti su teenageri.
Tema: Chudoba.
Rozoberame navrhy a riesenia na chudobu v roznych castiach sveta.
Otazka na zaver hodiny: A co vy osobne robite pre chudobnych ludi tu v Kolumbii?

Odpovede:
U nas ma kazda skola niekolko krat do roka specialny den. Tento den kazdy z nas stravi s dietatom z chudobnej stvrte. Donesieme oblecenie, kupime mu jedlo, ucime a hrame sa spolu.

Okrem toho je kazdy piatok u nas v skole zbierka pre chudobnych. Kazdy z nas moze doniest kilo muky, cukru atd. A my to aj nosime...

Mame sa co ucit od krajiny tretieho sveta...

Den nezavislosti

2007-07-21T23:11:00.000+01:00

20 jula oslavuje Kolumbia den nezavislosti. Oslavuje? Hm, niektore pojmy su skutocne relativne...

Vafka: ¨Moni, tak ako sa oslavuje den nezavisloti v Kolumbii?¨

Moni: ¨Nic moc, vacsinou byva procesia na namesti v Bogote. Ale tento rok sa to presunulo na San Andres (ostrov, o ktory sa uz niekolko rokov snazi Nicaragua)...aby sme im ukazali. Vacsinou to pozerame v TV¨

Vafka: ¨A tu v Medelline sa nic nedeje?¨

Moni: ¨Zda sa mi, ze nic...¨

O hodinku na to vola Dani. Vraj je v botanickej zahrade nejake mecheche na oslavu dna nezavislosti. Tak predsa! Teda, tak predsa - vsak co by sme neoslavili kupou oblecenia znacky Gef? Tangace, podprsenky, tricko? Toto vsetko je v tento den v botanickej zahrade!!! A aby sa asi nepovedalo, ze sa zabudlo na kulturu, tak aj male podio a trosku hudby ci tanca. Myslim, ze niektore rodinky si uzili aj piknik. Mne vsak stacilo tych 30 minut...

Dani ma vsak plan B. Podme sa pozriet na vystavu rucne robenych tradicnych vyrobkov. Preco nie? Pri vstupe sa dozvedame, ze vystava je doplnena o vystavu nabytku a domacich potrieb. Kedze sme nasli az 4 stanky z rucne vyrobenymi umeleckymi dielami, zacala som aj pojem ¨doplneny¨ brat dost relativne.¨

Tak sme to vsetko nakoniec relativne oslavili na party novych stazistov z USA. Zeby aj ta nezavislot bola relativna...?

Na skok do Venezuely

2007-07-15T21:30:00.000+01:00

Kufre boli aj tak zbalene, na cestach sme boli uz 1,5 tyzdna a hranica bola nebezpecne blizko. Neodoalali sme. Nedalo sa...

Zaciatok cesty bol velmi smutny – museli sme povedat ¨Pa! Pa!¨nasmu pohodlnemu, milovanemu auticku. Na vstup do Venezueli s kolumbijskym autom je potrebne X dokumentov, medzinarodne poistenie a cca 150 000 pesos. Vsak preco by povolili vstup niecomu co klape ako hodinky, radsej pustia do svojej krajiny tatosa z 80 rokov. Jazda to bola nebezpecna, adrenalinova, padali stavky, ci vobec dojdeme.
Na hraniciach sme si pockali 2 hodinky. Nie, nie ze by tam bol naval ako pri vstupe Slovenska do Eu. Len jedno fungujuce okienko, tazka pracovna nasadenost latinskej kultury a Felipe s dvojitym obcianstvom – aby nebolo malo problemov. V takychto situaciach sa hadam oplati vyuzit zenske zbrane a flirtovat s colnikmi. Vsak dobre kontakty sa vzdy zidu. Najlepsie na latinskej amerike je to, ze aj ked stravite dve noci v stane, bez sprchy, z neoholenymi nohami, tak pre niektorych ste ako ¨aniel z neba¨. Kazdopadne, usilie vyslo na zmar a pri odchode z krajiny sme aj tak museli zaplatit dan (38.000 bolivares) – zaujimave. Takto to funguje aj v Kolumbii (40$). Zaujimalo by ma, co sa stane, ak nie su peniazky na opustenie krajiny – zeby si ma tu nechali?

Spat do Venezueli. Prve dojmy – ziadna zmena oproti Kolumbii – chatrce, spina, chudobni ludia. Len tie cesty su akosik lepsie – vsak ten Chavez nemoze vsetko robit zle, ci ano? Sest krat sme boli zastaveni, na nasej hodinovej ceste do Maracaiba. Kufre prezrete, pasy skontrolovane, asi aby sme sa citil bezpecne...Suveniry aj jedlo je rovnake. Vyskusali sme len miestnu pochutku – burger z platanos (kuracie maso medzi dvoma platkami zeleneho bananu). Akokolvke divne to znie, bolo to vynikajuce (alebo sme boli taki hladni...).

Maracaibo je krasne mesto, ciste s vela turistickymi atrakciami. Vraj je najchladnejsie v celej Kolumbii. Tazko uverit, ked po chrbte stekaju kvapky potu. Vysvetlenie – klima je vraj vsade (kedy bude klima aj na uliciach?). 80% aut bolo vyrobenych v USA – skoda, ze v 70tych, 80tych rokoch. Clovek sa citi ako na zraze veteranov. Na druhej strane, taxikar nema problem zobrat 7 pasazierov – aka pohoda!!!

Venezuelcania sa javia ako celkom mili ludia. My sme prespali u AIESECarky Nancy. Jej korene su v Taliansku. Tak sme si hned uzili dve kultury v jednom. Vecera v talianskej rodine je na nezaplatenie – tolko kriku, gest a pritom tolko lasky!

Nie, neboli len pozitivne zazitky. Taxikar nas skoro obral o 10.000 bolivares (kedze nieco ako taxameter je pojem velmi vzdialeny). Ale Veron, zienka Slovenska, to pekne s nim vybavila – dobra praca Veron. Iny zazitok bol s vymenou pesos za bolivares: kurz v Kolumbii 1:1.6– a vo Venezuele 1:0.86 aj s poplatkom. Tak nas zachranil aspon bankomat - 1:1.1.
Copa America (Amerecky pohar vo futbale)

Ako najsamnajvacsi fanusik futbalu som sa ocitla aj ja na stadione. Zopar z mojich profesionalnych otazok: ¨Kto hra? Komu drzime palce? Aku farbu dresu maju nasi?¨ A tak nebudem komentovat zapas (myslim, ze online sa najdu profesionalnejsie komentare ako ten moj). Neda mi vsak neokomentovat vsetko naokolo. Atmoska bola super, adrenalinova. Hlavne ked na zapase USA/Argentina si dve blondiny sadnu na stranu Argentinskych fanusikov. Samozrejme sme boli povazovane za ¨Gringas¨(Gringo rozumej – obcan Spojenych Statov Americkych). Po asi milion vysvetlovaniach, ze sme z Europy, sme to s Veron vzdali a zacali sa modlit aby USA nevyhralo (to by bol aj tak asi zazrak..) Nechybali mexicke vlny, zabava pocas prestavok, ohnostroj pri kazdom gole ci exhibicionista na ihrisku.
Najzaujimavajsie boli pre mna, pri tejto sportovej udalosti, politicke pokriky typu: Liberat! (Sloboda) a ci RCTV (televizia zakazana Chavezom). Nekricali jednotlivci, ale doslova 70% stadionu.
To by som nebola Slovenkou, keby nebolo aspon troska kritiky. Organizacia bola pre mna katastrofou: dvoj hodinove cakanie v rade pred stadionom, kvoli ktoremu sme nevideli prvych 30 minut zapasu – az po tom ich napadlo otvorit dalsiu branu. Cas bezal a my tiez, skoda ze opacnym smerom ako bola nasa tribuna. Otazka: ¨Nemali by organizatori vediet kam vas treba nasmerovat?¨ Zasoby trikrat predrazeneho obcerstvenia dosli po prvom zapase. A zachody? Nebudem spominat detaili, len tolko, ze voda nietekla tam kde mala...
Ale nam to natreli: Kolumbia/Paraguay 0:5 a Usa/Argentina 1:3. Z Felipeho (Amik s kolumbijskym povodom) si doteraz robime srandu...

Vsetky fotky z Venezuely su tu....

Po troch tyzdnoch na cestach…prispevok od Veron

2007-07-15T14:55:00.000+01:00

Tri tyzdne su naozaj vela, cesta je nekonecna, zda sa ze navrat domov (do Medellinu…) je - nikdy. Videli sme toho vela, dovolim si trvdit, ze viac ako niektori z tych, ktori tu ziju po cely zivot. Chyba uz len dzungla – ak ma zivot omrzi, aj to raz bude... O Kolumbii by sa dali napisat litanie, vsak uz existuje niekolko publikacii ci online clankov...a tak sa nebudem opakovat. Hm, ako by som to len vsetko opisala, aby sa clovek nenudil, ako pri nedelnej omsi...Tak som to teno krat nechala na Veron (spolustazistka, uz som ju neraz spominala...). Ja coskoro pridam nieco o Venezuele.

„Tri tyzdne som cestovala po Kolumbii spolu s kamoskou Vafkou (Eva Vollmannova, sikulka z BB), jednym Madarom - sa vola Adi, jeden Amik potomok kolumbijskych emigrantov, zvany Felipe, a Homark pravy Kolumbijcan...Tak sme si to nasmerovali smerom a la Costa, teda po pobrezi, s perfektnym planom, ktory sme menili castejsie ako ponozky, ale aj tak bolo supis…

Nabehli sme do Covenas, male primorske mestecko, alebo nazvime to skor osada:),11 hodin od Medellinu, kde ma budil zo spanku len brechot susedovho psa, a sum vln...parada…(fotky)

Potom sme zavitali do krasnej Cartageny, prva osada spanielskych kolonizatorov v Kolumbii, ktore ma asi 1 mil. obyvatelov...uf, krasa...old town, stare mesto, pripomina typicke stredomorske mestecko v Europe, architektura tzv.colonial style....(fotky)

Neskor sme zavitali do Barranquilli, kde nas mala cakat pri autobusovej zastavke Shakira, ale motacka si pomylila datum nasho prichodu, a tak sme z jej rodiska mali velku...

Dalsi stop bola Santa Marta, s plazou Rodadero, je najnavstevovanejsim letoviskom Kolumbijcanov, no akurat, ze hned vedla plaze sa tazi karbon, tak si viete predstavit ten krasny "snehobiely" piesok...trocha som si musela preprat plavky ale dalo sa:)... (fotky)

Nasledoval Parque Nacional Tayrona, krasny narodny park, kde je nedotknuta priroda, palmy padaju do mora, piesok tentokrat naozaj ako z rozpravky, a jedina moznost ako prenocovat bol stan alebo HAMACA, ta vysiaca sietka, co sa oviaze okolo dvoch palm, stlpov, ci cohokolvek co ma udrzi... (fotky)

Zeby stacilo na chvilu Kolumbie? Sup do Venezuely. Tam sme chceli prekvapit Chaveza, a zistit ci je ropa naozaj lacnejsia ako voda...a cuduj sa svete, tu sa za benzin aj plati, ale len aby sa nepovedalo...skoro som odpadla, ked sme natankovali plnu nadrz za 50 Sk...myslim, ze na to sa ani Fico nechyta:)...
Boli sme v meste zvanom Maracaibo, druhe naj mesto, kde je viac Talianov, ako Venezuelcanov, a tym je toto mesto este viac ako welcoming:)...(…tuto vetu Veron nechapem..nevadi…Vafka) Asi neuhadnete co sa prave kona vo Venezuele - Copa America 2007, nieco ako Majstrovstva Ameriky vo futbale, dostali sme sa aj na zapas, teda hned dva...co je once in a life time experience, zazitok na cely zivot...tolko ludi som este na futbale nevidela...atmoska, ako z rozpravky, len sme boli s Vafkou povazovane za "Gringa" co je Amicky, tak sme moc nevyskakovali...predsa len este sme boli len v polovici cesty, a nechceli sme predcasne ukoncit nas vylet:)...Tak sme videli zapas Kolombia/Paraguaj, hanba sme prehrali 0:5, a USA/Argentina 1:3, pekny
futbal....(Felipeho to riadne zobralo…)

(Viac o Venezuele v daslom prispevku. Vafka)

Navrat do Kolumbie - vychodny cip, zvany La Guajira, co je taka mila mala pust a koniec sveta, kde sme bludili asi 2 hodinky. Este stastie, ze sme mali nejaku vodu v zasobe...uf, ale bolo teplo...namierili sme si to do Cabo de la Vela, mala dedinka pri mori a v pusti zaroven, kde by ste sprchu tazko hladali...no aspon viem, ze bez sprchy prezijem 3 dni...ale skusat neradim, len na vlastne nebezpecie:))))).....Inac tu sme spali v tej sietke, hamace (citaj amaka). Ak mate problemy s krizami, tak po noci stravenej v hamace uz asi nevstanete vobec, ale pre taku mladu kocku ako ja to nebol problem, len som chodila jak seknuta cely den:)... (fotky)

Bucaramanga, bola nasa dalsia destinacia. Ak sa zda, ze pisem len o mestach a prirode, tak zabrdnem aj do jedla. Pre labuznikov odporucim Hormiga culona, alebo opekane mravce:)...jedia sa cele, a nemyslite si, ze ja som ich aj ochutnala..noooo way (v ziadnom pripade…)...ale mam ich v igelitovom vrecusku schovane, tak ak by niekto velmi chcel:).... (fotky)

Posledna zastavka - BOGOTA, hlavne mesto, ktore ma 7 mil. obyvatelov, a je obrovske, len do centra nam trvala cesta 1,5 hodiny...Kolumbia ma byt krajina s tropickym podnebim, zabudnite...Bogota, ako vynimka potvrdzuje pravidlo, ma prijemnych 14 stupnov max. a v noci este prijemnejsich 8C :)...aj prsteky odmrzaju:)...takze po teplotach okolo 30C, ktore nas celu cestu sprevadzali, bola Bogota "prijemne schladenie"...je to vsak mesto plne kultury, a pripomina Bratislavu v oktobri... Muzeum Fernada Botera, kolumbijskeho maliara a sochara, ktory maluje vzdy tlste/obezne postavy....typicke pre neho, je skvostne....Navstivili sme aj Quinta Bolivar, dom v ktorom byval Simon Bolivar, narodny hrdina, osloboditel-liberator spod spanielskej nadvlady, nieco ako nas Stur:)... Inac, jeho meno najdete v kazdej dedine, meste ci velkomeste, vola sa po nom aspon jedno namestie, vacsinou to hlavne, takze nase miesto stretnutia pre pripad straty clena nasej vypravy bola PLAZA DE BOLIVAR/Namestie Bolivara, ktore 100% zaberie... (fotky na ceste do Bogoty, fotky z Bogoty)

Uf, ale som toho napisala, ale pokoj, pokoj, uz koncim:)...tak len na zaver, dosli sme z Bogoty 8.7.2007 v nedelu po 3 tyzdnoch na cestach zivi a zdravi,... teda aspon zatial. Vafka skusila tie mravce, tak ak by sa zacala menit, ak by jej zhrubol hlas, tak dam vediet:)...

Kolombia je prekrasna krajina, plna kontrastov, ktora zostane este hlsbie zaryta v mojom srdci po tomto vylete:)....

Pekny den,
vasa Veron

Cestovaniu a spoznavaniu cudzich krajin ZDAR!:)“

Co sa deje, resp. nedeje...

2007-06-16T03:18:00.000+01:00

Ja viem, ja viem... vela som toho za poslednu dobu nenapisala. Ale mam na to dost dobry dovod....nic sa niedalo, teda relativne nic. Mali sme nejake tie party (vsak ako kazdy vikend...) a Veron navarila palacinky na Slovensky sposob. Vsetkym samozrejme chutili. Raz som bola pozvana na dobru Kolumbijsku veceru (pozvanie bolo na 6tu poobede, zacali sme jest o 9tej – esteze to cakanie stalo za to...) a na tak isto dobry Kolumbijsky obed. A ze kde sa nabralo tych 5 kg?

Prisli nejaki ti novi stazisti - Alex z Ukrajiny (teraz to uz mozme nazvat invazia vychodnej Europy (hm, Veron by mi hned vynadala, ze my sme predsa stred Europy...) a dvaja Amici, o ktorych napisem neskor, ked ich viac spoznam.

Konecne som sa stretla na Skype aj so svojou starou mamou. Pre mna velka udalost, pretoze doma sa vidime casto, no teraz sme si dali pauzu 5 mesiacov. Kedze s Lukim, rodicmi a niektorymi mojimi kamaratmi si pokecame kedykolvek ked nam to casovy posun dovoluje, vymozenost zvana Skype plus video kamera je pre mna uz normalnou zalezitostou. No moja stara mama (tymto ju aj pozdravujem a bozkavam), ktora zazila eru bez TV a eru cierno bielej Tv, sa nevedela vynacudovat. Ved preco aj nie – super sa pocujeme, vidime a k tomu este vsetko zadara!!! Ach...kto si chce pokecat?

Po 5 mesiacoch sa mi podarilo otvorit si konecne ucet v banke (opat sa tu uplatnilo stare zname ´manana´, preto tych 5 mesiacov...). V banke som utrzila dalsi kulturny sok – ked zadavali do systemu moje udaje, akosik nevedeli najst v zozname krajin Slovensko (ani Eslovakia, ani Republica Eslovaca), tak som nakoniec skoncila pod Republica Checa, za ktorou bolo v zatvorke napisane ´byvala Juhoslavia´. Plakat ci smiat sa?

V skole sa nam skoncil prvy polrok. Uz mame po: pripravovani a opravovani pisomiek, zadavani znamok do systemu, papierovaciek okolo znamok a stretnuti s rodicmi …a hlavne na dost dlhu dobu si odychneme….aj ked mi niektore deti budu chybat…

Podstatne je, ze sme necestovali. Setrili sme peniazky na nase 4 TYZDENE PRAZDNINY. Nech zije zivot ucitelov!!! Vyrazame na 3 tyzdne na pobrezie ku Karibiku…Jupi!!! Neminieme ani ´Stratene mesto´ v Sierre Nevade. Sme piati (2 Slovenky, 1 Madar, 1 polo Amik, polo Kolumbijcan a 1 uplny Kolumbijcan). Mame stany, spacaky, deky a jeap na cestu. Co nam viac chyba ku stastiu?

Len pre zaujimavost – plan nasej cesty najdete tu: Trip_to_the_coast.ppt

Adios!!! Uvidime sa o 3 tyzdne…

Kolumbia verzus Slovensko

2007-06-05T13:54:00.000+01:00

Vyvrcholenie trilogie ¨Narodili sme sa v Ceskoslovensku¨ nam nedopadlo podla predstav. V polovicke filmu ¨Cesky sen¨ nam vyplo elektrinu – tzv. black out. Elektrina nebola v okoli univerzity dobru polhodinku...Nedockave obecenstvo sa dozadovalo Slovenskej arepy (lokse) a Slovenskeho Aquardiente (Demanovka). Nevadi...

Pred filmom sme pustili malu uputavku o Slovensku - z CD, resp. DVD od SACR. Hladala som nieco, co chyti za srdce ako to nadherne video o Kolumbii, ktore som uverejnila na mojom blogu. Bohuzial, u nas este nieco take neuzrelo svetlo sveta – vsetky videa su o nasich prirodnych krasach, na co mozme byt pravom hrdi, ale ked si potom svet o nas mysli, ze zijeme na lukach...O hudobnej stranke ani nehovorim – ziva panorama na STV 2 je optori tomu suviks...

V priemnom sere rezervnych svetiel sme zavrsili nasu ¨Trilogiu¨ prezentaciou Slovenska v porovnani s Kolumbiou ( na laptope). Pri tvorbe prezentacie som sa sama prekvapila, kolko toho mame spolocneho. Pre tych zvedavych - prezentacia (v anglictine) je tu...

Vsetko sme zavrsili ochutnavkou Demanovky a loksi, ktore mi den predtym prislo pomoct urobit asi 15 AIESECarov. Priblizne 100 loksi zmizlo ako slahnutim bica...MNAM!

Den ucitelov

2007-05-16T14:14:00.000+01:00

Preco pisem o dni ucitelov az teraz v maji? Nuz, v Kolumbii sa tento ¨sviatok¨ datuje na 15. maja.
Nie je den ucitelov ako den ucitelov...Tu nas deti vyobimali a obdarovali nas sladkostami a roznymi darcekmi. Ja som dostala sviecku a niekolko objati a gratulacii. Od sefovcov sme dostali malu pozornost, sladkost a elektronicky pozdrav. Od univerzity jazzovy koncert a moznost vyhrat vylet do Buenos Aieres v Argentine. A na zaver? Mala recepcia s pochutkou a vinkom...
Skusme si to teda porovnat s tym nasim, v marci...

Narodili sme sa v Ceskoslovensku

2007-05-13T22:38:00.000+01:00

Kde je Slovensko? Preco sa Ceskoslovensko rozpadlo? Ake to bolo pocas komunizmu? Co si pamatate?

Tymto otazkam sa nevyhne hadam ziaden Slovensky stazista v zahranici. Preto sme sa v spolupraci s AIESEC rozhodli urobit zaujimave ´cineforum´ (film + diskusia) na univerzite a odpovedat vsetkym zvedavcom.

V piatok sa zacala prva cast trilogie: ´We Were Born in Czechoslovakia´ (Narodili sme sa v Ceskoslovensku). Kazda cast pozostava z kratkeho predstavenia daneho obdobia, filmu a diskusie na zaver. Trilogia pozostava z nasledujucich casti:

1.) Living in a communist country (Zivot v komunizme) – film ‘Pelisky’
2.) Velvet revolution (Zamatova revolucia) - film ‘Kolya’
3.) Postcommunist country (Postkomunisticka krajina) – film ‘Cesky sen’

Cielom je predstavit kazdodeny zivot bezneho Cecha, resp. Slovaka v komunizme, na jeho prelome a po nom, resp. manipulacia komunistov a kapitalistov.

Pozvanie dostali studenti univerzity, AIESECari a nasi kolegovia (nie len Kolumbijcania). Prve cineforum malo necakany uspech, prislo az 50 ludi... Spatna vazba? Len pozitivna... :-)

Slovaci na navsteve

2007-05-13T22:20:00.000+01:00

V nedelu ma navstivili Vladko a Majka zo Slovenska. V Juznej Amerike su na svadobnej ceste. Presli cez Venezuelu do Kolumbie po pobrezi a potom hura do Medellinu. Doniesli mi Demanovku a horalky. Ach, horalka....kolko malo staci cloveku ku stastiu. V meste pobudli 2 dni a potom sa isli pozriet nedaleko do Guatape na El Penol. Svoje zazitky zverejnili online na stranke http://www.nacestach.sk/?pg=1&sub=6&subsub=1 (pre porovnanie...)

Kto dalsi mi prinesie horalku? Cakam...

Pequeno Teatro

2007-05-13T22:18:00.000+01:00

V stredu neucim deti, ale teenagerov konverzaciu. Tazka pohoda. Vybrala som temu: ¨Najnezvycajnejsie v mojom zivote¨. Pobavilo ma, ze som pre nich najnezvycajnejsia ucitelka aku kedy mali...(vsak kolko sa tu da strenut vysokych blondinok so zelenymi ocami a slovenskym povodom?)

Co ma vsak prekvapilo, bola reakcia na temu ¨Najnezvycajnejsie miesto¨. Studentka Ana Maria odpovedala: ¨Divadlo¨. Dozvedela som sa, ze divadlo tu nie je velmi vychytene. Ludia ho velmi nenavstevuju.

Po hodine prisla za mnou Ana a pozvala ma do malickeho divadla. Velmi pekne gesto. Vcera som bola teda na mimickom predstaveni, znazornujucom nasu historiu. Velmi dobre. Za predstavenie sa nemuselo platit, zaplatilo sa na konci prestavenia, tolko kolko si to vazite. Myslim, ze Pegueno Teatro navstivim coskoro opat...

Jerico

2007-05-13T22:15:00.000+01:00

Minuly tyzden uplynul uplne skvele. V piatok sme mali rodicovske. Od 7 rano do 1 poobede. Efektivita to bola riadna, stretla som sa az so 4 rodicmi zo 45 deti, ktore ucim. Vsak, kto by aj prisiel, ked sa pracuje. Mnozstvo casu straveneho v skole, tzv. nic nerobenim, sme vyuzili s niektorymi mojimi kolegami na naplanovanie predlzeneho vikendu.

Zo vsetkych moznosti, ktore Kolumbia ponuka sme si vybrali mestecko Jerico.
Prvy krat sme sa ocitli na farme, ktora nemala prepichovych niekolko izieb a prekrasnu kupelnu, pripadne bazen. Konecne sme sa ocitli na pravom vidieku zo vsetkym co k tomu patri. Co k tomu patri? Studena sprcha, par posteli, kikirikajuci kohut (to som si myslela, ze kohuty kikirikaju len rano, ale tento bol asi zmateny...), kone, sliepky, a neuveritelne nadherny vyhlad na prekrasnu krajinu. Prvy dojem z farmy som musela trosku predychat. Pomohlo mi to uvedomt si, ze som sa trosku rozmaznala. Ved zvyknut si na prepych nie je az take strasne. No potom som preglgla a spomenula si, ze som predsa len nejaky AIESECar :-)

Co som tam zazila vsak prekonalo vsetky ocakavania. Jazda na koni s vyhladom na kavove polia zdraviac miestnych dedincanov. Nocna dobrodruzna prechadzka lesom a noc stravena pretancovanim salsy.Vsetko sme zavrsili kupanim sa vo vodopade.

V Jericu sa pestuje zaujimava rastlinka Cardomomo, ktora sa nepestuje nikde inde na svete. Su to male bobulky, ktore chutia ako pepermit. Vyvaza sa do moslimskych krajin, kde sa z neho vyraba olej, ktory sa pouziva na nabozenske ucely.

Jerico nie je znama turisticka oblast, takze vsetky spominane miesta sme navstivili za pomoci dedincanov, ktori boli nesmierne stedri a priatelski ludia.

Fotky z Jerico su tu...

Zemetrasenie

2007-04-27T03:34:00.000+01:00

V noci som sa zobudila na to, ze sa mi trasie postel. Citila som sa ako na mori. Pocula som ako krici na mna Moni: ´Vafka, to je zemetrasenie!´. Nevedela som co mam robit. Myslienkami mi prebehli vsetky pribehy, ktore som sa dozvedela v Armenii (meste, kde pred 8 rokmi zahynulo pri zemtraseni 3000 ludi). Niektori moji znami sa ani len nezobudili. Zemetrasenie nebolo vlastne v Medelline, ale v meste Hispania. Stupen 5,1, trvanie 8 sekund. Byvam na 6 poschodi, a tak sme si museli chvilu pockat kym sa ´dokyva´ nas barak. Moje prve zemetrasenie v zivote. Ked sa na to spatne pozeram, nazvala by som to ´Vela kriku pre nic´. Neskor som bola totiz uistena, ze v Kolumbii sa stavaju budovy so specialnou konstrukciou od 90tych rokov. Opat som sa vsak utvrdila, ze by som tu nevedela ostat na veky vekov.

Vyhody a nevyhody sluzky

2007-04-20T13:39:00.000+01:00

Opat byvam u Moni. Byvala som u nej prve dva tyzdne a bolo nam super, tak preco to nezopakovat? Mozno sa naskytne otazka preco som opustila miesto s bazenom, sluzkou a kucharkou... Clovek by nepovedal, ze sa s takymito vyhodami nestotozni. Bazen, bol fajn, ale nakoniec som si do neho skocila raz za dva tyzdne. Sluzka dokazala zbabrat vsetko co sa dalo (hlavne pranie). Co sa kucharky Rozi tyka, bola velmi mila, hlavne tym ako nam stale dohadzovala miestnych na rande, ale ked som za jeden tyzden mala 8 krat kura s ryzou, tak vsetka sranda isla na bok.

Kedze v Kolumbii existuju len dve spolocenske vrstvy, mat sluzku v domactnosti je velmi bezne. Niektore byvaju spolu so zamestnavatelom a svoju rodinu maju vzdialenu aj niekolko hodin. Domov cestuju raz za par mesiacov. Kazdy byt tu ma aspon dve kupelne a samostatnu izbu a kupelnu pre sluzku. U nas sluzka nebyva. Chodi k nam raz za tyzden. Operie, ozehli, uprace, obcas navari. Que chevere! (Parada!)

Santa Fe de Antioquia

2007-04-20T13:29:00.000+01:00

Sedim si na terase letneho domu v Santa Fe, ktory patri rodicom mojej kolumbijskej kamaratky Moni. Pred sebou laptop a pohar vody, na sebe plavky este mokre z ranneho kupania sa v bazene. Moj vyhlad je neuveritelny: bazen, kokosova palma (iba pre 5 minutami som dojedla kokosovy orech, ktory z nej nedavno odpadol...), strom ovesany mangami, dalsi zase pomarancami, iny posiaty Mamey (tazko opisat, ale vraj je to tiez ovocie), v pozadi vyhrava salsa. Aj takto sa da stravit Semana Santa (Velkonocne prazdniny).
Santa Fe je zjavne prazdninove miesto, aj ked Monikiny rodicia sa tu rozhodli stravit svoj dochodok. Vsak kto by nie. Pred Medellinom bolo hlavnym mestom Antioquie.
Vzhladom na to, ze je to byvale banske mesto, nie je tu nic specificke, okrem spanielskej architektury, tepla, pri ktorom su aj muchy lenive lietat a visiaceho mostu, ktory bol postaveny cca pred viac ako100 rokmi a kedysi bol cely z dreva.

Mala som zaujem napisat zvyky a tradicie Velkej noci v Kolumbii. Moje patranie vsak vzdy skoncilo len pri jednej a tej istej odpovedi: ¨Chodime do kostola a na procesie.¨ Zaver: v Kolumbii neexistuje typicke velkonocne jedlo, kolac, kvetina ci Velkonocny pondelok. No aj tak sa vie, ze Velka noc JE.

Fotky zo Santa Fe

Velka Noc a Cali

2007-04-09T22:28:00.000+01:00

Najvacsiou vyhodou uciteliek na celom svete su asi prazdniny. Mame cely tyzden na to, aby sme oslavili Velku Noc – Semana Santa.

Bezni Kolumbijcania maju sviatok od stvrtku po nedelu. Pondelok opat pracuju. Nemaju ziadne specialne zvyky, jedlo ani dekoracie. Kedze Kolumbia je silna katolicka krajina najpodstatnejsie je zucasnit sa procesie a svatej omse.

My sme zacali nas Velkonocny tyzden v tretom najvacsom meste Cali. Cali je zname svojou primorskou horucavou. Az na to, ze nie je pri mori. Oklame vas aj kolonialna spanielska architektura. Stale cakate, ze vas ovanie prijemny vanok s prichutou slanej vody ako na dovolenke v Spanielsku. Marne...

Ubytovala nas Giovana, ktora je clenkou „Hospitality Club“. Pre mna nova informacia, pretoze pri cestovani sa vacsinou obraciam na AIESECarov. Clenom Hospitality Club sa moze stat hocikto, kto rad sprevadza turistov po svojom meste, resp. ma podmienky na ich ubytovanie. Cely system funguje na celom svete cez internet. Najdolezitejsie su referencie. My sme boli spokojne az az, dufam, ze Giovana napise pozitivne referencie aj o navsteve z Ukrainy (len jedna rozbita vaza..) a zo Slovenska (len jeden zlomeny kluc v zamke...).

Program nam opat naplanovali AIESECari, tentoraz z Cali. Nasho vyletu sa zucastnil aj francuzsky Kanadan Felix, Åsa zo Svedska a velmi zabavny chlapik z Ciny Yao (vzdy nas prekvapil nejakou smiesnou historkou z Ciny, ako napr. ze v Cine musite pri jedle mlaskat a vydavat vselijake zvuky, aby ste dali najavo, ze vam chuti. Rovnako zvlastne je, ze v Cine sa nikdy nedockate vyznania lasky, typu „Milujem ta“, skor „Zalezi mi na tebe“ alebo „Chcem s tebou stravit zvysok zivota“.)

Symbolom Cali je macka. Kazdy turista sa odfoti pri soche macky „El Gato de Tejada“, ktoru v sucasnosti obklopuju dalsie macky. Vraj, aby sa necitila tak sama. Projekt s mackami od roznych umelcov mi pripomenul nase kravy v hlavnom meste.

Najvacsy zazitok pre mna bola jungla. V dedinke San Cipriano sme nasadli na najcudnejsi dopravny prostriedok aky som si kedy dokazala predstavit. Par dosiek tvoria vlecku, ktora je pohana motorkou na kolajniciach. Vola sa to ¨Brajitas¨. V minulosti vraj namiesto motoriek pouzivali ludsku silu so systemom padlovania. Tymto pracudesnym dopravnym prostriedkom sme sa dostali do dedinky, v ktorej sa zastavil cas. Chatrce z bamboo, vsade naokolo cernoskovia. Obcas sa v nejakej z chatrci objavil televizor. Okupali sme sa v Rio San Cipriano, ktorej prud nam len tazko dovolil pohnut sa z miesta a tak mi moje plavanie pripadalo ako na trenazeri. Domorodci nam pripravili vyborny obed – Pescado (ryba). Ironiou je, ze hoci ma Kolumbia pristup k dvom oceanom, rybacie maso patri k tym najdrahsim a teda aj najzriedkavajsim v jedalnicku.

Dalsi den sme navstivili plantaz cukrovej trstiny – Museo de la Cana de Azucar. Obrovska hacienda mi pripomenula niekolko telenoviel. Nebolo tazke predstavit si vsetkych sluhov, sluzky, otrokov a oslovovanie s titulmi ako Don ci Dona. Muzejny vyklad obsahoval sposoby spracovania cukrovej trstiny od prehistoriskych cias. Vacsinou islo o sposob odstavovania a vyroby panely. Samozrejme nas neminula ani ochutnavka. Pozut a potom vyplut, stavnate a sladke, velmi osviezujuce.

V Cali sme este navstivili sochu Jezisa Krista - Christo Rey – zmensenu repliku z Brazilie a sochu zakladatela Cali - Sebastian de Belalcazar.

Kazdu noc sme preflakali na AIESEC party tancovanim Salsy, Merenege a Vachaty. Este stale mam vsak problem rozoznat jednotlive druhy hudby. Diskusia na party bezne vyzerala asi takto:
Ja: „Co to tancujeme, je to Salsa ci Merenge?“
Partner: „To je Reaggeton.“
Ja:„Ups!!!!“

Fotky z Cali.

Prava kolumbijska kava ma znacku Juan Valdez

2007-04-08T02:05:00.000+01:00

Juan Valdez je vymyslena postava, ktora sa objavila v reklame na Narodnu federaciu pestovatelov kavy v Kolumbii v roku 1959. Muz s fuzikmi, sombrerom na hlave postavajuci vedla svojho somara zvaneho Conchita, ktory na chrbte nesie vrecia kavy, nepredstavuje len typickeho kolumbijskeho pestovatela kavy, ale hlavne symbol Kolumbie a kavy vseobecne. V sucasnosti sa tato znacka pokusa konkurovat celosvetovo znamemu americkemu Starbucks Coffee.

Ked si pojdete kupit kavu, bez ktorej nemozete fungovat, hladajte znacku Juana Valdeza. Zazijete aspon na chvilku kusok Kolumbie.

Armenia – srdce kavy

2007-04-07T20:06:00.000+01:00

Kolumbia je preslavena svojou vybornou kavou. Armenia je jej srdcom.
6 hodinova cesta autom sa moze niekomu zdat dost, ale nam uz samotne cestovanie stalo za to Pokochali sme sa vznesenostou And, neskrotnou riekou Caucou, zaujimavym exotickym ovocim (ako napr. male cervene bobulky zvane Corozo, ktore na prvy pohlad vyzeraju ako ceresne, ale chutia ako kokosovy orech) alebo roztrusenymi chatrcami kolumbijskeho vidieku.

AIESECari zorganizovali pre nas perfektny vikend. Prvy den sme nasadli na Jeep s otvorenou strechou., datum vyroby 1952, ktory mal volant, 4 kolesa a zeleznu napravu. Na plane bolo navstivit kavovu plantaz „Recuca“, ktora sa snuby s pestovanim platanos. Sprievodcovia nas zahrnuli do svojho interaktivneho vykladu o pestovani a historii kavy.Zopar momentov nasho neprekonatelneho hereckeho vykonu je zachytenych aj na fotkach. Legenda hovori, ze prva kavova rastlinka vyrastla v Afrike., konkretne v Etiopii. A tak aj celosvetovo znama kolumbijska kava, ma africke korene. Pripajam par pikosiek z historie kavy podla sprievodcov z Armenie:

- v minulosti mohli pit kavu len cirkevni predstavitelia
- v Arabskych Emiratoch kazdy kto pije kavu ide do neba
- v Europe v minulosti pozehnal kave papez Klement VIII.
- vAnglicku, zeny oficialne protestovali proti kave, pretoze ju muzi pili po celu noc
- vo Francuzsku ista baronka kojila svoje dieta a vdaka malej nehode pozname dnes kavu s mliekom
- z Francuzska sa dostala kava do Ameriky cez francuzske kolonie

Nevyhli sme sa ani „tazkej“ praci na kavovom poli (nazbierala som az 10 bobuliek...). Na fotkach sme zachyteni v zberacskom obleceni a la Kuklux Clan. Na sadenie a oberanie kavy existuju specialne pohyby. Oberaju sa len cervene, zrele bobule. Bobula sa musi pokrutit a nesmie sa odtrhnut zo stonkou. Mali sme tiez moznost vyskusat si uz davno prekonane sposoby cistenia kavy. Trenie kavovych bobul o kamen bol asi najtazsi sposob. Neminula nas ani ochutnavka kavy s „Panelou“, tzv. ¨Chaqueta¨, ktora sa vyraba s cukrovej trstiny – „Que rico!!!“ (Ake vyborne!!!) .

Ako som uz spominala, na kavovych plantazach sa casto pestuju aj platanos. Zaujimavostou je, ze palma, na ktorej rastie tento druh zelenych bananov, rodi len raz za zivot. Po obrati platanos sa musi zoseknut a vyckat kym opat narastie.

Dalsi den sme navstivili samotne mestecko Armenia (Kolumbijcania nie su velmi kreativni narod s podobnymi nazvami miest ako Boston, Buenos Aires, Copacabana atd.) Pred 8 rokmi tu bolo obrovske zemetrasenie, pri ktorom zahynulo priblizne 3000 ludi. Mesto je teda vybudovane nanovo. Este stale vsak najdete pozostatky zemetrasenia (chybajuce alebo porozburane domy). Kamarati Andres, Daniel a dalsi nam porozpravali zopar historiek. Velmi dobre si pamataju na tych osudnych 30 sekund. To, ze prezili prisudzuju „stastiu“. Otazky a odpovede typu: „Kde je Juan Manuel?“ „Zahynul pri zemetraseni.“, patrili po zemetraseni do bezneho rozhovoru a to bez akykolvek emocii. Ludia boli tak v soku, ze ani neplakali. Niekedy sa pytam samej seba, ze preco je jeden Slovacisko stale nespokojny a stale sa stazuje. Ved nase krasne Slovensko nesuzuje ziadne prirodne katastrofy, okrem par zaplav (ziaden hurikan, tajfun, sopka, zemetrasenie alebo extremne sucha...) To my by sme mali byt ti najstastnejsi ludia na svete a nie Kolumbijcania, ktori su stale vysmiati ako leco.

Nas vylet pokracoval v parku zvanom Parque Nacional del Cafe. Hovori sa, ze ak by Juan Valdez, predstavitel znamej znacky kolumbijskej kavy, mal farmu, urcite by sa nachadzala na uzemi tohto parku. Prekrasna prechadzka pomedzi exoticke rastlinky spojena s turistickymi atrakciami ako napr. „jazda vlacikom“dotvarali prijemnu atmosferu tejto kavovej oazy. Kolumbijcania su z vlakov celi paf, pretoze tu neexistuje osobna vlakova doprava.

Posledny den sme zavitali do mestecka zvane Salento. Navstivil sme typicky dom vyssej triedy. Bol taky obrovsky a krasny, ze som sa rozhodla urobit video aj s mensim komentarom.

Na obed sme si dali „Patacon“ – vyprazana placka z platanos, s masom a syrom. Vyrazili sme do udolia Cocora, ktore je zname specialnym druhom paliem s voskom, tzv. „Palma de cera“. Tento druh palmy je narodmy strom Kolumbie je chraneny a vosk z neho sa pouzival na vyrobu sviecok az do vynajdenia elektriny. Nas vylet sme ukoncili jazdou na konoch – fu, este stale zijem...:-)

Viac fotiek z Armenie najdete tu.

Moja praca a vsedny den

2007-03-14T01:41:00.000+01:00

Niektori z vas sa ma pytali na moju pracu a vsedny den - vraj to tu nemoze stale byt ako na dovolenke.

Kedze je to vzdelavacia staz pracujeme pre jazykove centrum Univerzity EAFIT, ktore okrem ineho outsourcuje svojich ucitelov anglictiny. Aj my patrime k tym outsourcovanym. 12 hodin tyzdene ucime na zakladnej skole Colegio de la Salle a dalsich 7 hodin na Univerzite. Nasa zmluva nam nedovoluje pracovat viac ako 19 hodin tyzdene. Tak posudte samy ci je to dovolenka alebo ...

Preco som sa rozhodla vybrat si vzdelavaciu staz? Zaujal ma jeden z AIESEC projektov s nazvom „Medellin Going Global“. Jeho cielom, je poukazat na dolezitost bilingualizmu v Kolumbii. Medzi dalsie vyhody tejto staze, okrem spoznavania krajiny a kultury, bol aj denny kurz spanielciny na univerzite zadarmo, mesacne platene letne prazdniny a 500 dolarov prispevok na letenku, plus kopec srandy s dalsimi stazistami No neber to!!!

Moj vsedny den sa vacsinou zacina dvojhodinovym kurzom spanielciny od 8 rano. Po kurze, utekame na autobus do roboty, pretoze Colegio je vzdialene od Uni cca 40 min. busom. Tu si od utorka do piatku oducime svoje „tazke“ 3 hodinky. Skolskym autobusom sa odvezieme domov, kde si dame obed a poobede sa vzdy nejako prebavime. Bud si ideme zaplavat, alebo pokecame s kamaratmi, vyjdeme si na vylet, pochatujeme s nasimi Slovenskymi kamaratmi na nete, napiseme par slov na blog atd. V stredu ucime aj poobede. V sobotu ucime doobeda, ale nedelu a pondelok mame volno. Vtedy vacsinou cestujeme a objavujeme krajinu.

Nie vsetky ocakvania mojej staze sa mi vsak naplnili. Nevedela som, ze budem ucit na zakladnej skole. Myslela som, ze ked mame pracovat pre univerzitu, budeme ucit dospelych. A tak som s tym spociatku dost bojovala, hlavne ked deti v skole nevedeli ¨kecnut¨ ani slovo po anglicky a ja ani slovo po spanielsky. Deti sa zvyknu len tak prechadzat po triede, spievat si alebo podobne cudne spravat. Knihy nam prisli az po mesiaci a tak sme prve dni len improvizovali (clovek sa niekedy cuduje, ako dlho a aky vie byt kreativny...). Teraz je to uz lepsie, zvykli sme si na seba. Po dvoch mesiacoch sa dokazem aspon ako tak dohovorit po spanielsky. Aj ked moja praca nema pre mna velky profesionalny rozvoj kazdy den zazivam so „svojimi“ detmi pekne chvile. Ked vas obijmu a povedia vam, ze vas maju radu, ze vasa hodina je super a donesu vam nejaku dobrotku len z cistej nakolnosti...no samozrejme, najvacsia radost je ked vidite ako najproblemovejsie deti napreduju, ucia sa a to s radostou v ociach. Neviem ci nejaka ina praca moze ponuknut taky pocit radosti a satisfakcie.

Druhym mojim nenaplnenym ocakavanim bol kurz spanielciny. Nikto sa nam totiz nezmienil, ze pokial sa kurzu nezucastni niekto iny okrem nas, tak kurz nebude. Stalo sa nam, ze nas v polovicke kurzu c. 2 stopli. Momentalne cakame kym sa objavi nejaky dalsi zaujemca. Neostava nam nic ine, len sa ucit doma...

Ale v duchu kolumbijskej radosti (vraj Kolumbijcania su najstastnejsi ludia na svete a stale sa usmievaju – teraz to uz mozem potvrdit) sa aj my tesime z krasnych momentov kazdeho dna...

Ind a Copacabana

2007-03-14T00:59:00.000+01:00

Povodny plan na vikend bolo zucastnit sa lokalnej konferencie AIESEC EIA. V Medelline su dve pobocky AIESEC. My patrime pod AIESEC EAFIT. Kedze nas v sobotu po praci organizatori konferencie nechali cakat dve hodiny, ja a Veron sme si povedali, ze kulturnej citlivosti bolo dost a ze dve hodiny su vela aj na Kolumbiu. A tak sme sa vybrali na potulky do downtown. Vytesovali sme sa mensimi nakupmi, pretoze v piatok sme konecne dostali prvu vyplatuu. HURA!!!

Nedelu sme stravili s Avishom – Indom, ktory je na stazi v Bogote. Dobre to ma vymyslene. Pracuje pre najvacsiu cestovnu kancelariu v Kolumbii a vsetky vylety ma zadaramo. Nikto z miestnych nemal na neho cas a tak sme mu my - dve Slovenky!!! urobili prehliadku mesta a odovzdali mu vsetky vedomosti, ktore sme o nom doteraz nazbierali.

Pre nas bol pridanou hodnotou vylet do Copacabany. Nie, neodskocili sme si len tak do Brazilie na najvacsiu plaz na svete. Mestecko nedaleko Medellinu ma rovnaky nazov. Copacabana ma typicky raz Kolumbijskeho mini mestecka, t.j. park, kostol a zopar bocnych ulic. Odporucany cas na prehliadku je max. 30 min.

Zopar fotiek najdete tu...

Podarilo sa mi natocit aj video zachycujuce zivot v malom meste. Je pravda, ze ludia si spievaju, hraju, piju a tancuju kde sa im zachce. Presvedcte sa...

Vikend

2007-03-07T01:56:00.000+01:00

Objavili sme tu super sladkost – sladke arasidy so sezamom. Kalorii to ma sice kopec, ale co uz, preco by sme si neosladili zivot? Zaujimalo ma ako sa to pripavuje. A tak som poprosila Marcusa – AIESEC kamarata, aby zaloboval u svojej starej mami. A tak sme sa v piatok poobede vybrali k nej, aby nam prezradila toto kucharske tajomstvo. To by ste chceli vediet ako sa varia sladke orechy, vsak? Neprezradim. Navarim, ked pridem domov...

Vecer sme oslavovali Daniho (tiez AIESECar) narodeniny. Ked sa tu ide do ¨mesta¨ ide sa do tzv. Lleras Parque. Je to miesto s koooopec podnikmi a diskotekami. Nie je najlacnejsie, ale ked nie su ¨love¨tak o podial je dalsi park, tzv. Paque de Poblado, co je normalny park so stromcekmi, travou, vtacikmi a tak. Ludia si kupia v miniobchodikoch na okolo pivo alebo iny opojny napoj a posedavaju v parku. Vo stvrtok, piatok a v sobotu je tu najviac rusno.

Spat ku narodeninam. Najskor som skusila rebarborovy kolac (tiez mam prislubenu ukazku pecenia) v Skotskom podniku, kde sme objavili aj ceske pivo Zubr (hura!!!) a ine, ktore som vobec nevedela precitat...Potom sme presli do Daniho oblubeneho podniku Blue, kde na pocudovanie vobec nehrava latino hudba, ale rock, ktory na hodinku vystrieda techno (neviem ako prisli k takejto divnej kombinacii). Kazdopadne sa mi ten podnik pacil, nie len kvoli rocku, ale aj kvoli tomu, ze tam maju moj najoblubenejsi drink – Long Island (5 druhov alkoholu v jednom drinku – viete si predstavit ako sa mi tazko stavalo a vyucovalo na druhy den...)

V sobotu poobede sme zasli na miestny trh. Kona sa len raz za mesiac a to prvu sobotu v mesiaci. Najdete tam tradicne vyrobky, nabytok, ale aj starozitnosti. Najviac ma vsak pobavila nesmela ponuka na ¨Torta de Chocolate¨ - kedze chlapik pri sebe ziadny cokoladovy kolacik nemal, bolo mi jasne o co ide... Ale ten kryci nazov sa mi paci...

Fotky z trhu su tu:

Vecer sme dostali pozvanie na barbeque od nasho kolegu Andresa . BBQ sa konalo na streche jeho domu v downtown. Pivo, karaoke, salsa a grilovane platanos so syrom a quayavou v priemnej spolocnosti kolegov... no co si len clovek moze viac priat?

O popolcovej strede a vrazednej ceste autobusom

2007-03-07T01:53:00.000+01:00

Neda mi (aj ked troska neskor) napisat o popolcovej strede. Nedalo sa totiz na nu zabudnut. Na popolcovu stredu (to sme este nevedeli, ze je..). mnoho ludi chodilo po ulici a po skole s velkym ciernym krizom na cele. Tak sme sa aj my s Veron tukli do cela: ¨Aha! Asi je uz dnes popolcova streda!¨ Aj u nas pan farar urobi krizik na celo popolom, ale tu, kedze sa ludia za svoju vieru nehanbia, ho dostanete cez cele celo a vydrzi vam cely den...

Ako som uz neraz spominala, verejna doprava je tu zazrak nad zazrak. Nielen, ze pocas cesty celemu autobusu niekto vypovie svoj zivotny pribeh a snazi sa predat (a tak vraj zarobit na svoje deti) vsetko mozne od cukrikov cez zubnu kefku az po ziletky. Obcas to ma aj svoje caro, ked niekto zahra na gitare alebo zaspieva gospel. Niekedy vsak mozte natrafit na autobusara, ktory rano vstal lavou nohou. Potom sa to neda nazvat nijak inak ako jazda smrti: treba pridat co najviac rychlosti aj ked je zapcha, zmenit tradicny smer jazdy a potom zastat na 15 minut a cakat kym zmizne konkurencia. Na pokojne citanie knihy zabudnite. Kolotoc je oproti tomuto nic. Clovek sa aspon nenudi...

Ocarena vidiekom

2007-03-06T23:08:00.000+01:00

Nedotknuta priroda, nezvycajna architektura, dobre tradicne jedlo a prirodny fenomen – to vsetko sme objavlii v Guatape.

Gutape je jedno z municipii Kolumbie. Je zname hlavne vybudovanim priehrady zaplavenim mesta (nieco podobne ako u nas pri Ziline). Mestecko prestahovali a v osemdesiatych rokoch sa zacalo postupne zaplavovanie. Zaplavenim vznikla nie len priehrada dodavajuca elektrinu ale aj krasne turisticke centrum. Najviac sa mi paci vela malych ostrovcekov. Na jednom z nich by som si postavila chalupku a keby sa chcel niekto ku mne dostat, musel byt prist na clne alebo helikopterou :-)

V casoch ked Guatape bolo domovom Pabla Escobara, znameho drogoveho barona a teroristu, to bolo jedno z najnebezpecnejsich miest Kolumbie. Po jeho smrti sa vlada v spolupraci s USA postarala o zabezpecenie pokoja v tejto oblasti. Dnes su tu uz len pozostatky armady.

Prave vojaci boli nasim prvym prekvapenim na nasom vylete. Ked sme pricestovali do Guatape, autobus na vyhodil par kilometrov od nasej dediny. Dali sme sa do reci s velmi milymi vojakmi, ktori nam pristavili auto (nieco ako taxik) a uz k styrom cestujucim natlacili nas – daslich pat. Kedze miesta na sedenie nebolo dost, niekotri ¨miestni¨ sa jednocho drzali vzadu, ako nasi smetiari. A tak sme sa obohatili o poznanie, ze jedneho vanom sa moze odviest 12 ludi:-)

Pricestovali sme do nasej dedinky s velmi typickou architekturou. Co je na nej typicke? To, ze kazda fasada obsahuje v spodnej casti rozne reliefy. Kazdy domcek je zvonka vyzdobeny inymi reliefmi a inymi farbami. Je to velmi pekne. Dali sme si tu tradicne jedlo (blizsi popis na fotkach) a odobrali sa na Marcusovu finku (chatu, ci chalapu, po nasom). Marcus nas zobral na velmi specialne miesto. Na take miesto, o ktorom vie len on a zopar miestnych ludi. Nedostane sa tam ziadny turista a preto netreba ocakavat turisticke chodniky. Nasim cielom bol vodopad. Aby sme sa k nemu mohli dostat museli sme sa brodit v rieke. Vobec nam nevadilo, ze sme boli mokri az do nitky. Pohlad na nedotknutu prirodu, pripominajucu Amazonsku dzunglu a kupel pod vodopadom nam to vsetko vynahradil.

Nas vylet sme zavrsili vystupom na obrovsku skalu zvanu El Penol. Niektori tvrdia, ze je to meteorit. Je lahke tomu uverit, kedze El Penol je sam samucicky na siroko daleko a trci zo zeme ako ¨pes na oko¨. Jeho 2/3 sa skryvaju pod zemou. Po 649 schodoch sme sa dostali na vrchol tohto 200m vysokeho tajomstva. A vyhlad z hora stal za to!!!
Presvedcte sa sami: fotos.

Medellin

2007-02-27T23:54:00.000+01:00

Po mesiaci a pol sa nam konecne podarilo zorientovat v autobusovej doprave v Medelline, dokonca sa nasiel JEDEN!!! clovek, ktory bol schopny vysvetlit aspon nieco z MHD. A tak sme sa nebojacne vybrali preskumat TO miesto, o ktorom nam vacsina nasich kamaratov z vyssej vrstvy hovorila: ¨Nechodte tam! Je to nebezpecne!¨
Pravdou je, ze tam nenajdete len tych, ktori si obliekaju Lacoste ci Tommy Hilfiger. A ano, su tam aj ludia, ktori chodia vacsinou pesi a nevyvazaju sa na aute, ktore im kupil otec. Ale downtown je krasny a plny kontrastov. Spinavy a rusny (tolko ludi som nevidela ani v New Yorku - asi preto, ze NY ma metro a tak sa aspon niektori pohybuju v podzemi :-)). Spanielska architektura sa snubi s modernymi budovami. Supermarketom dominuju malicke obchodiky a stanky s cerstvo nakrajanym ovocim a sladkostami. Ochutnala som chipsy z platanos (zeleny banan) a super Jugo de Lulo con Leche (dzus z ovocia zvane lulo s mliekom) Mnam!!!
Krasny pohlad sa nam naskytol v parku, kde si traja starsi pani vyhravali na gitarach – kazda inej farby a ini zase hrali sach...
A tak aj miesto, ktore je spinave a prasne, preplnene a plne bezdomovcov a zobrakov, moze mat svoje caro.

Moje fotky z Medellin su tu.

Videjko o Medelline pre potesenie (ale v anglictine):

Nieco o Kolumbii a vylet do Sabanety

2007-02-27T23:34:00.000+01:00

Zaujimavostou je, ze Kolumbia je jedina krajina Juznej Ameriky, ktora hranici aj s Tichym aj s Atlantickym oceanom. Je dvakrat vacsia ako Francuzsko a po Brazilii je aj najludnatejsou ¨latino¨ krajinou.. Okrem oceanu, tu mate pristup aj k zasnezenym Andam a divokej dzungly (co viac si mozete priat?).
Kolumbia je rozdelena na 32 okresov a hlavne mesto - Bogota. Ja byvam v okrese zvanom Antioquia, v druhom najvacsom meste Kolumbie – Medellin. Kazdy rezort sa sklada z tzv. municipii.

Nasla som aj male videjko o Kolumbii. Je v anglictine, ale oplati sa vidiet.

Sabaneta je najmensie municiopio Kolumbie nachadzajuce sa asi 20 minut autobusom od miesta kde byvam. Vo stvrtok sme sa tam isli trosku ¨potarat.¨ Ked clovek uvidi malicke obchodiky, klasicky trh s tradicnymi remeslami a sladkostami, krasnu spanielsku architekturu, doplnenu mini krcmickami, z ktorych vyhrava salsa ci merenge, hned si ho zamiluje. Plus ten ruh malickeho mestecka, ktore ZIJE – tak mi ucarovalo, ze by som sa tam najradsej prestahovala. Ak sa to podari, kazdy den budem v kontakte s tym pravym kolumbijskym duchom.
Neda mi vsak spomenut, ze aj tak najvacsou atrakciou pocas stvrtkoveho vecera sme tam boli my dve blondiny: Veron a ja :-) Chlapi si isli krky vykrutit…Dobra masaz ega….

Tu najdete fotky zo Sabanety.

Halusky, cesnacka, pivo a Demenovka...

2007-02-27T23:21:00.000+01:00

Tak ako je to v AIESEC zvykom, kazdy stazista musi navarit tradicne jedlo. Ako prve sme prisli na rad my Slovenky. Nikto z nasich AIESEC kamaratov si nechcel nechat ujst prilezitost ochutnat nieco z tej krajiny, ktoru je tak tazke najst na mape. A tak sme varili halusky a cesnacku pre 30 ludi. Fu – makacka... Ale aj napriek dost chabej nahrade za bryndzu (nejaky slany syr z pobrezia) chutilo.

Velmi ma prekvapil zaujem o nas znak a nasu vlajku (vie mi niekto povedat co znamenaju farby na nasej vlajke? Pytam sa, lebo Kolumbijcania v tom maju jasno...)
O tom, ze si pochvalovali nase pivo (ako vzorku som pouzila Corgon) sa ani nemusim zmienovat. Ako im chutila Demenovka? Hadajte!

Viac foto najdete tu.

Kde byvam

2007-02-13T00:27:00.000+01:00

To, ze kolumbijcania nemaju ziadne internaty sme zistili az po prichode. Prve dva tyzdne sme teda byvali v rodinach AIESECarov. Byvanie v rodine je najlepsie na spoznavanie kultury na druhej strane clovek straca samostatnost. Pred dvoma tyzdnami sme sa vsetci 4 stazisti prestahovali do spolocneho bytu. Byvame asi 5 minut pesi od miesta kde pracujeme. Je to bezpecne, krasne, mame sluzku, ktora nam upratuje a perie, kucharku, ktora nam vari a bazen, v ktorom si mozme zaplavat kedy len chceme. Fotky nasho bytu a okolia....

V duchu „manana“ to ale vsetko prislo postupne. V den ked sme sa nastahovali, sme boli radi, ze mame svoje postele. Nas byt bol este stale v rekonstrukcii (rozumej rozdelenie kuchyne a obyvacky na dve izby, aby z povodneho 3 izboveho bytu vznikol 6 izbovy miniintrak...). Teraz je uz takmer vsetko na svojom mieste, az na nabytok v obyvacke. Ten ma prist vzdy zajtra = manana (mozno sa ho v marci dockame...).

Jedlo je viac ako dobre. Kazdy den mame na ranajky, obed aj veceru 100% ovocny dzus. Obcas sa mi stane, ze nepochopim ako sa co je. Napr., ked som dostala kuraciu polievku a potom ryzu zo salatom. Na otazku, ci to je vsetko, mi bolo vysvetlene, ze to kura z polievky si mam prelozit na tanier s ryzou. AHA!

Inak, ked sme pri tej ryzi, bola som prinutena naucit sa jednu otazku: „Por que arozz todos los dias, porfavor?“ („Preco ryza kazdy den, prosim?)“ Myslim, ze to hovori za vsetko...

Pocasie

2007-02-13T00:26:00.000+01:00

Hoci sa Medellin nazyva mesto „nekonecnej jary“ (eternal spring), pocasie je tu na zblaznenie. Nikto tu neveri predpovedi pocasia...pocasie sa jednoducho neda predvidat. Existuju tu len dva rocne obdobia: slnecne dni a uprsane dni....So sebou teda nosim vzdy bundu, slnecne okuliare a dazdnik...co ak by nahodou.....

Vylet na Lucasovu farmu a skanzem

2007-02-13T00:16:00.000+01:00

Este pred vyletom na farmu, sme sa zucastnili stretnutia AIESECarov (plenarky), kde sme boli velmi milo privitani. Predstavili sme seba aj svoje krajiny strucnou prezentaciou a malou pochutkou. Juj, ale su radi, ze nas tu maju...

Sobotu vecer a nedelu sme stravili na farme byvaleho prezidenta AIESEC EAFIT. Farmou nazyvaju to, co mi nazyvame chata, resp. chalupa. Teda domcek mimo mesta, v krasnej prirode...ja by som tam kludne ostala byvat... Ved rano vstanem, odtrhnem si pomaranc zo stromu, nadycham sa cerstveho vzduchu...aj ked to vstavanie moze byt obcas trosku tazsie, hlavne ked vecer predtym vypijete pol flase Aquardiente (tradicny kolumbijsky alkohol s prichutou anizu, cca 40tka.....tiez znamy pod nazvom `Ohniva voda`.) a mate za sebou par pokusou zatancovat salsu. No o krase tohto miesta, je najlepsie presvedcit sa na vlastne oci, napr. tu.

V nedelu sme sa vybrali do skanzemu „Tutucan“. Neprestavala som sa vytesovat z nadhernej kolumbijskej kultury, umenia, jedla, napojov (napr. Panela-napoj, ktory vam priamo pred ocami vyrobia z cukrovej trstiny) a architektury. Pre kolumbijacanov sme vsak najvacsou atrakciou boli my styria Europania. Z nicoho nic sme sa ocitli na podiu miestneho ochotnickeho divadla, ktoreho herci nas zapojili do svojho programu. A tak, za to, ze mame modre a zelene oci, blond vlasy a nevieme ani ceknut po spanielsky, sme zozali potlesk od cca 300 ludi...

Metrocable v Santo Domingo

2007-02-12T23:42:00.000+01:00

O lanovke v meste som uz pisala v casti „Doprava“. Po tom co som toto miesto navstivila uz 3 krat, mam trosku viac info a konecne aj fotky. Okrem toho, ze tato lanovka umoznila ludom lepsie podmienky na byvanie je aj centrom zabavy. Lanovka ma tri stanice a kazda obsahuje kino, restauraciu a pod. Cim stupate vyssie, tym mate krajsi vyhlad na mesto.
Fascinujuce je, ze sa v tejto najchudobnejsej stvrti stavia obrovska kniznica. Sucastny primator mesta ma najvacsiu prioritu vzdelanie. Dokonca na stenach jednotlivych stanic metra najdete basne od kolumnbijskych autorov napisane velkymi pismenami. Ku vzdelavaniu patri aj ucenie ludi chodit po pravej strane (nam je to mozno smiesne, ale predstavte si ked sa z metra vyruti niekoko sto ludi a vy sa snazite ist opacnym smerom...)
Dalsou zaujimavostou z tohto miesta je bambusovy most. Kedysi davno bola tato stvrt rozdelena na akesi dva tabori, resp. klany, ktore sa nenavideli a vrazdili medzi sebou. Mesto sa rozhodlo vystavat medzi nimi most, ktory ukoncil akekolvek nepokoje.

Hm, zamyslam sa nad tym ake velke zmeny mozu urobit nase dane, ked sa investuju na to spravne miesto...

Fotky...

Downtown (centrum)

2007-02-12T23:36:00.000+01:00

Vo vacsine miest je centrum ta najkrajsia a najdolezitejsia cast mesta. Nie v Medelline. Downtown je jedna z najspinavsich a najnebezpecnejsich casti, plna bezdomovcov, zobrakov a spiny.

Bezpecnost jednotlivych predmesti je oznacovana cislami. Najnebezpecnejsi je level 1. Co to znamena? Neodporuca sa chodit po ulici po 7 vecer, nikdy nechodit sam(a) a dievcata by nemali nosit drahe sperky. To, ze si drzite kabelku alebo tasku pri tele, je samozrejmostou. Pocula som uz 3 pribehy od mojich kolegov o tom, ako boli okradnuti....

Na druhej strane, centrum ma tu spravnu kolumbijsku atmosferu. Na kazdom kroku niekto nieco predava: ovocie, zmrzlina, dzus, serepeticky...dokonca aj minuty na telefon. Ked nahodou nemate minuty a potrebujete si zavolat, zaplatite 200 pesos a obdrzite mobil na retazi (aby ste s nim neusli). Na Kolumbijcanoch sa mi paci to, ze si dokazu urobit business zo vsetkeho (napr. si mozete pozicat pracku...) V downtown je vsetko lacnejsie aj o 70% v porovnani s velkymi shoping centrami. V miniobchodikoch a stankoch sa da vyjednavat. Uz som sa naucila: „Mas barato, porfavor!“ („Lacnejsie, prosim!“ POZOR, netreba si to pomylit s „Mas bareto, porfavor!“, co v slangu znamena „Viac marihuany, prosim...“).

AIESECari nam spravili taku mensiu prehliadku. V meste sa miesa moderna architektura s povodnou spanielskou. Najviac sa mi paci Plaza de Botero. Botero je narodny umelec (sochar, maliar). Ma specificky styl, vsetky svoje sochy a postavy robi tucne. Fotky najdete tu.

Vacsinu casu sa pohybujem v stvrti zvanej Poblado, kde byvam aj pracujem. Je to najkrajsia, najbezpecnejsia (level 6) a zaroven najdrahsia stvrt Medellinu, kde byva ta najvyssia vrstva (stredna vrstva tu pomaly zanika, lebo, ako mi bolo povedane, bohati su stale bohatsi a chudobni stale chudobnejsi...). Svoje prve dojmy som pisala prave z tejto stvrte, pretoze som nic ine nepoznala. Som rada, ze som spoznala downtown a pravu kolumbijsku atmosferu, lebo byvat v Poblade je ako byvat v zlatej klietke...mnohi obyvatelia Poblada, ani len netusia aky autobus jazdi do downtown....

Divne veci

2007-01-28T20:13:00.000+01:00

Mnohi by ocakavali, ze v Kolumbii je vela veci, ktore u nas doma nenajdete. Kedze Kolumbia je moja 16 krajina, rozhodla som sa vytvorit tento paragraf len preto, ze som tu nasla nieco co som este nikdy nikde nevidela.

Jednou z veci, ktore ma tu prekvapili je to, ze sa pouzity zachodovy papier nehadze do zachoda. Kde sa teda hadze? Do smetneho kosa, ktory je pri kazdom zachode…Preco to tak je? Vraj preto, ze recyklovanie vody je potom rychlejsie a menej nakladne. S pouzitym zachodovym papierom sa udajne deje to co s beznym odpadom. No mne sa to stale zda dost nechutne…

Dalsia vec, ktora ma prekvapila je RAMA! Ano, stare dobre maslo RAMA!!! Nasla som ju v hypermarkete. A pivo PILSEN…hm, nieco mi to pripomina, ale nie a nie si spomenut co…

Okrem toho, ze uz som jedla platanos (urcity druh bananu) so solou a syrom, minule som ochutnala dalsiu pochutku. Zelene, este tvrde mango so solou a citronom (jedli ste niekedy nejake ovocie so solou?). Odporucam, je to vyborne a osviezujuce. Jedlo ma tu asi neprestane udivovat pocas celeho pol roka.

Doprava

2007-01-28T19:46:00.000+01:00

Cestovat autobusom po Medelline je kazdy den zazitok. Predstavte si maly, nadherne farebny autobus, v ktorom vyhrava salsa alebo reggeton. Strop autobusu je nizky. Ja mam 175 cm a obcas mi hrozi, ze si on poriadne otrepem svoju blondatu hlavu. Asi preto, ze Kolumbijcania su vseobecne mensi ako my. Aj sedadla su mensie…obcas sa v nom citim ako v krajine Liliputanov.
Autobusove zastavky nemaju casovy harmonogram. Ved naco, ked (vraj) chodia kazdych 5 minut. Neexistuje ani mapa MHD. V podstate ked sem pridete tak vam neostane nic ine ako sa pytat a pytat a pytat miestnych, ze ako sa dostanete na urcite miesto ,az kym nenatrafite na toho, kto to nahodou vie. Aj mne bolo vysvetlene: ¨Pojdes na tuto zastavku a nastupis na cerveno biely autobus…¨ Niekedy na zastavku ani nemusite chodit. Autobus si mozete aj stopnut. Ak chcete vystupit, staci zazvonit alebo povedat vodicovy. Zastane kde chcete….hm, niekedy stoji aj kazdych 10 metrov. Niekedy vsak vobec nezastavi a ludia vyskakuju za jazdy. (Asi poznaju to nase stare: ¨Nezastavujem, mame spozdeni…¨. Mozno je to sposobene tym, ze autobusy su sukromnym vlastnictvom a nie vlastnictvom mesta.
Rozhodne neodporucam brat si so sebou bublinkovy napoj…slovko ¨perovanie¨ asi vynechali zo spanielskeho slovnika. J Ti, ktori maju dobry trening z bratislavskych autobusov, by tu mohli relativne prezit. Jednoducho, treba sa pridrziavat jednej zasady – ked nastupis, hned sa drz. Drz sa velmi velmi pevne a nepusti sa ani ked uz si na 50% von z busu

Taxiky su asi najbeznejsim dopravnym prostriedkom a byt taxikarom je asi najcastejsim povolanim v Medelline. Vsetky cesty (mimochodom vo velmi dobrom stave…najdete tu aj trojprudovky i stvorprudovky) su posiate ztluckymi taxikmi. Niekedy vas cesta taxikom cenovo vyjde rovnako ako cesta autobusom…

Dalsimi dopravnymi prostriedkami je metro a lanovka. Ano ¨kabinova lanovka¨. Presne taka, aku pouzivame na lyzovacku (ach lyzovacka…). Kedze Medllin je postaveny na kopcoch, touto znamou lanovkou vyriesili najvacsi problem mesta. Chudobnu stvrt s nazvom ¨Santo Domingo¨, kde ludia zili v kartonovych domoch premenili na obyvatelnu cas. Ludom to umoznilo lacnejsie cestovanie do mesta a teda aj moznost najdenia si prace. Pocas niekolkych rokov si vdaka prispevkom mesta a tejto lanovke dokazali ludia postavit poriadne tehlove domy. Ked bol projekt na konci, obyvatelia v tejto stvrti vyvesili napisi ¨Gracias, por no olvidarnos!¨- ¨Dakujeme, ze ste na nas nezabudli!¨
Len si to predstavte, ze by sa aj nam podarila vyriesit situacia s Lunikom IX.

Zaujimavostou je jeden z dopravnych zakonov tzv. PICO Y PLACA. Pocas najrusnejsich hodin dna, nesmie jazdit auto s urcitym cislom na poznavacej znacke. Predchadza sa tym obrovskym zapcham. Pod rusnymi hodinami si netreba predstavit len rano a vecer, tak ako je to u nas, ale aj cas obeda. Kedze mnohi ludia pracuju blizko svojho bydliskia, na obed chodia jednoducho domov. Takze medzi 12:00 a 14:00 (inak, super dlha prestavka na obed, mozme len snivat….) mozete najst taku trmu vrmu ako u nas rano medzi 7:00 a 9:00. Ak porusite PICO Y PLACA, pokuta vas vyjde velmi draho, cca 600 000 pesos (len na porovnanie, priemerny ucitel vo verejnej skole zarobi mesacne 800 000 pesos.)
Vela ludi jazdi na motorkach alebo mopedoch. Dopravny zakon prikazuje nosit vestu a prilbu s poznavacou znackou motorky pre kazdeho jazdca (t.j. aj spolujazdca) pre pripad hromadnej motorkovej nehody.
V celej krajine neexistuju vlaky. Co je pochopitelne, kedze je to hornata krajina. Po krajine mozete okrem auta (aj to len po vyznacenych cestach, pretoze su chranene policiu…) cestovat aj autobusom. To je asi najbeznejsia dialkova doprava.

Ti bohatsi si mozu dovolit aj letecku dopravu. Kedze tu funguju ¨az¨ dve aerolinky, viete si predstavit aky bohati asi musite byt.

Co robim v Kolumbii?

2007-01-28T19:40:00.000+01:00

Nikdy som ani len nesnivala o tom, ze sa raz dostanem do Kolumbie. A tu som! Vdaka AIESEC. Dostala som ponuku zucastnit sa na projekte ¨Medellín Going Global¨, ktorej som nemohla odolat. Projekt je zamerany na podporu mladych ludi spoznavat nove kultury a ucit sa cudzi jazyk. Inymi slovami, ja ucim anglicky jazyk v jazykovom centre Univerzity EAFIT v Medelline a na druhej strane sa ucim spanielcinu. Jazykove centrum outsourcuje svojich ucitelov firmam, ale aj inym sukromnym skolam. Ja okrem univerzity ucim aj na Colegium San Jose male deticky. Na druhej strane mam kazdy den 2 hodinovy kurz spanielciny. Dalsou ulohou stazistov na tomto projekte, je prezentovat svoju krajinu a kulturu (takze som si pekne zo sebou priniesla supolienku, mini valasku, vlajku, mapu a kopec materialov o nasom krasnom Slovensku – uz sa velmi tesim na to, ako tu vsetkych naucim aky je rozdiel medzi Slovenskom, Ceskoslovenskom a Slovinskom). Za osobny ciel som si na druhej strane dala predsavzatie, ze sa pokusim zburat co najviac predsudkov o Kolombii.

Prioritou AIESECarov, ktori pracuju na tomto projekte, je spokojnost nas stazistov. Pod ¨nas¨ rozumej mna, Irinku z Ukrajiny a Veroniku z Bratislavy (zatial…). A ja som spokojna viac nez dost. Mam sa ako v bavlnke. Prve dva tyzdne (kym si nenajdeme vlastny apartman, pretoze nieco ako intrak v Kolumbii neexistuje) byvame u AIESECarov, teda v Kolumbijskej rodine. Spoznala som vela skvelych ludi. Ved sa to o Kolumbijcanoch aj hovori, ze su stale usmievavi a velmi napomocni. Tu sa vam len tak lahko niekto neotoci chrbtom.
Ved sa napokon mozete presvedcit na vlastne oci….ked ma pridete pozriet (ale konajte rychlo, lebo som tu ¨len¨ 6 mesiacov)

Prve dni v Kolumbii

2007-01-14T19:10:00.000+01:00

Prve dojmy mozu byt niekedy omylne, ale pre istotu ich napisem. Nevylucujem, ze sa moje nazori pocas polroka zmenia.

Medellín, miesto, kde stravim najblizsi polrok, sa mi zda v niektorych veciach vyspelejsi ako Slovensko. Je tu krasne, cisto, vela zelene a dokonca je tu aj metro. A bezpecne. Kolumbijcania dost bojuju so svojim imigom z minulosti. Takmer nic uz teraz neplati. Prvy den sme boli nakupovat v Carrefuore a vcera sme boli v obchodnom centre, nieco ako nas Polus. Zatial mi tu nic nechyba. Medellín je jedno z najbezpecnejsich miest v Kolumbii, hoci ma takmer 3 mil. obyvatelov. A co je najkrajsie, je obkoleseny horami. Ludia vsak nechodia do hor na turistiku, oni v tych kopcoch byvaju!

Kolumbijcania su velmi pekni. Viem, znie to cudne,ale je to tak. Su velmi upraveni, mozno aj preto, ze plasticka chirurgia je dost lacna. Aj moja nova kamaratka Catalina, mi povedla: “Aj ja ju mam, ale “len” prsia…” J Na druhej strane su velmi nabozni. A co sa mi paci najviac, nehanbia sa ukazovat svoju vieru navonok. Kedykolvek mozte vidiet, ako sa niekto prezehnava.

Zatial byvam u Moniky, v apartmane…hm, nestazujem sa. Vcera nam prisla upratovat sluzka. Taky nezvyk, clovek nevie ako sa ma tvarit…Monika mi nalepila male listocky v spanielcine na nabytok a ine veci, vraj aby sa mi lahsie ucil novy jazyk (napr. chladnicka sa povie “nevera” J, nuz viacero ludi mi hovorilo, ze spanielcina je lahka….uz viem preco).

Domy su stavane z tehal…takze je tu vsetko krasne cervene. Este stale svieti vianocna vyzdoba. Vacsinu vyzdoby tvoria vysvietene kvietky, sranda. A deti sa v januari kupu von v bazene.

Jedlo je fantasticke, na ranajky si davam kukuricnu placku tzv. arepa a potom cely den tlacim skvele ovocie….take o akom sa nam doma ani nesnivalo (vacsinou mi vsak musia ukazat ako sa je), ale napr, aj jahody, ktore tu maju po cely rok. O znamej Kolumbijskej kave sa asi ani nemusim zmienovat..hmmmmm, mnam. Myslim, ze to by na prve dva dni stacilo...

Cestovanie

2007-01-14T19:04:00.000+01:00

Cestovanie do Kolumbie mi trvalo asi 4 dni. Preco? Vdaka vizam. V pondelok som sa prehnala z BB do Viedne, len preto, aby mi povedali, ze viza pre mna este nemaju. Vraj to nestihli…kvoli prazdninam. Mohli by byt v utorok alebo stredu, ale let z Prahy vo stvrtok rano by som mala stihnut. Utekam si teda domov pobalit svojich povolenych 20 kg (zeny, skuste sa niekedy zbalit na rok tak aby vas kufor nepresahoval 20kg! Nastastie, ten moj som v pohode odhadla 20,8 kg….a ani mi ho cestou nestratili…hura!) V stredu som sa vybrala naspat do Viedne. Najskor sme s Lukim (mojim priatelom, pre tych, ktori nevedia) uspesne absolvovali Australsku ambasadu (po tom co nas poriadne prehliadli, ci nahodou nechceme spachat atentat) a po par bezcielnych hodinach vo Viedni sme sa dostali na Kolumbijsku ambasadu, ktora na rozdiel od Australskej vyzera ako obyvacka, ziadne detektory kovu ani prehliadacky, iba pohodlne makke sedacky…Vela veci este nebolo pripravenych, musela som absolvovat interview (tak sa to pise v podmienkach udelenia viz..), na ktore bol akosi, necakane prizvany aj Luki. Na interview, resp. monologe ambasadora, som dostala brozurku a mapu Kolumbie a dozvedela sa, ktore miesta sa oplati navstivit. Mile. V niecom im vsak musim dat za pravdu…vlak do Prahy o 22:44 som stihla a nezmeskala som ani let. Cestovanie prebehlo bez problemov, az na maly zazitok z Prazskeho nocneho autobusu, kde sa jedna teenegerka pobila s autobusarom…a tak cesta ubehla celkom “rychlo”.

Vitajte

2006-12-02T12:21:00.000+01:00

Vitam vsetkych ludi, ktorych mam rada a s ktorymi sa chcem podelit o zazitky zo zivota. Moje tulave topanky nam casto nedovolia sadnut si spolu na kavu, horucu cokoladu ci pivo a pokecat o tom ako bezi zivot. Takto mozeme spolu komunikovat kdekolvek a kedykolvek. Tak podme na vec :-)