V noci som sa zobudila na to, ze sa mi trasie postel. Citila som sa ako na mori. Pocula som ako krici na mna Moni: ´Vafka, to je zemetrasenie!´. Nevedela som co mam robit. Myslienkami mi prebehli vsetky pribehy, ktore som sa dozvedela v Armenii (meste, kde pred 8 rokmi zahynulo pri zemtraseni 3000 ludi). Niektori moji znami sa ani len nezobudili. Zemetrasenie nebolo vlastne v Medelline, ale v meste Hispania. Stupen 5,1, trvanie 8 sekund. Byvam na 6 poschodi, a tak sme si museli chvilu pockat kym sa ´dokyva´ nas barak. Moje prve zemetrasenie v zivote. Ked sa na to spatne pozeram, nazvala by som to ´Vela kriku pre nic´. Neskor som bola totiz uistena, ze v Kolumbii sa stavaju budovy so specialnou konstrukciou od 90tych rokov. Opat som sa vsak utvrdila, ze by som tu nevedela ostat na veky vekov.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
fiiha, tak mas zase novou zkusenost. Zemetreseni jsem osobne nikdy nezazil, a nejsem si ani jist, ze bych o to nejak zvlast stal... no hlavne ze to bylo mnoho povyku pro nic a ze na tebe nic nespadlo (strop, a tak)...
vau, byt na 6. poschodi pocas zemetrasenia, to moze byt celkom vzruso :] ...
tak ale zmakla si to :]
jaano
Zverejnenie komentára