streda 26. septembra 2007

Prepadnutie

Pohoda, vsak je nedela. Hodina salsy, pizza, sladke nic nerobenie. Poobednajsia prechadzka s kamaratom Adim (stazista z Madarska) v blizkosti nasej znamej univerzity. Na zastavke stoji muz, vyzera akoby cakal na autobus. V tom sa obrati na Adiho. Chce vediet kolko je hodin? Alebo vyzobrat nejake peniazky? Spytat sa na cestu? Adi zacne utekat. Zbadam pistol v muzovych rukach. Zacnem utekat aj ja, len inym smerom. Muz nasleduje Adiho. Zastavim sa. Nemozem predsa len tak utiec?! Adi je kamarat, musim mu pomost. Ale ako? Co mam robit? Obzeram sa naokolo, nikoho nikde. Ziadny ludia, toboz nie policia. Pozeram sa z dialky ako muz siahne do Adiho vrecka. Vyberie jeho obsah. Co bude nasledovat? Rozbehne sa potom za mnou? Ako chromy chrobak sa motam tam a spat: Pomoct? Utekat? Pomoct? Utekat? Z nico nic sa objavi motorka. Muz s ulovkom (mobil, zlata retiazka a i-pot) si na nu prisadne a uz je prec...

A je potom. Adi nadava vo vsetkych jazykoch, ktore ovlada (3). Ja sa stale trasiem. Zbadam zenu s mobilom, vola policiu. Bola toho vsetkeho svedkom. Nastastie hovori po anglicky. My si vsak nic nepamatame. Ani muza, ani poznavaciu znacku z motorky. Neda sa nic robit. Pomaly nam to vsetko dochadza. Co sa stalo...ako...Co sme mohli urobit? Preco sme utekali ked mal pistol? Preco sme utekali smerom od ludi prec? Preco si nic nepamatame?

Utesujeme sa. V podstate sa nic nestalo. Mohlo sa, ale nestalo sa. Pivo? Jasne!

1 komentár:

Lukas Horvath povedal(a)...

vy ste isli po tom prepadnuti na pivo? ako ... ani nevies aky som pysny na teba :-) ... a hlavne som rad, ze si v poriadku.