Filmove odporucania

Rozhodla som sa na moj blog pridat filmove odporucania, tak ako aj moji ostatni blogovi kamarati. Vyborny napad, kedze v poslednej dobe ma clovek moznost vidiet velke mnozstvo filmov, niektore dobre, niektore menej dobre. Aj ked nie vsetci mame rovnaky vkus...
Co je pre MNA dobry film? Je to pribeh, ktory mi zmeni zivot, pribeh, ktory ma obohati o novu, zaujimavu informaciu, pribeh, ktory mi da novy pohlad na vec...
Filmove odporucania najdete v lavej casti mojho blogu, po zrolovani dole. Nebrante sa komentarom, ale hlavne si to uzite!!!

Vianoce a Novy Rok po Kolumbijsky

Prichod Vianoc sa v Kolumbii zacina oslavovat uz od zaciatku decembra. Nocne ulice sa mihotaju v svetle vianocnych dekoracii, medzi ktore nepatri snehuliak, ale motyle ci kvety. Ohnostroj vytriskne v necakanom momente...vsetko sa meni na jednu obrovsku mesacnu party – pracovna moralka klesa...
Ostala som teda vo velkom ocakavni na den “D“ - 24.12. Sklamanie? Ziadne tradicie, ziadne zvyky, ziadna typicka stedrovecerna vecera (kazda rodina veceria co chce, resp. ma, niektore rodiny sa vsak zhodli na moriakovi), ziaden slavnostne prestrety stol. Rozdavanie darcekov je totalnym chaosom, medzi tie najfrekvetovanejsie patria: flasa vina a keksiky... (Darovanie nie je vyhradne zalezitostou Stedreho dna, darceky sa mozu darovat pocas celeho decembra.) O pol noci sa, cuduj svete, zacne obrovsky ohnostroj... O snehu a pokojnych sviatchoch sa moze len snivat...
Na jedno vsak Kolumbijcania na Vianoce nezabudaju – ze je to den, kedy sa rodina zide pohromade a ze nie je dolezite kde a ako, ale s kym – S TYMI NAJBLIZSIMI! Ano, Vianoce v Kolumbii su jedna velka RODINNA PARTY! (s babkou a dedkom, sesternicami a bratrancami, frajermi a frajerkami, ujami a tetami a niekedy aj so susedmi)

Rodinnou party je aj Silvester. Tento den, resp. vecer sa nevelmi lisi od toho stedrovecerneho (okrem darcekov samozrejme). Je vsak ovela bohatsi na tradicie, ako napriklad:

1. Mat oblecene zlte spodne pradlo – pre stastie a prosperitu po cely rok
2. Trosicku sosovice do dlane – aby bolo peniazkov po cely rok
3. S kufrom behom okolo bloku domov – aby sa v novom roku cestovalo (aj ked sa tomu tazko da uverit, ale je to pravda, o polnoci je vidiet niekolko rodin s batohmi a kuframi beziacich naokolo a kriciacich napr. „Do Miami!“, „Do Europy!“ atd. – ja som nebezala, moje viza sa koncia o pol roka, je pre mna nevyhnutne vycestovat :-))

Predpokladam, ze Vianoce ci Novy Rok sa na dedinach oslavuju trosku inak. Udajne sa pali stary rok znazorneny ako muz so slamy a obleceny do tricka a nohavic (asi ako nasa Morena). Na nasledujuci den po Vianociach ci Novom Roku, ludia uzavru ulicu a zacnu varit typicku kotlikovu polievku „Sankocho“ - vraj na opicu (to by vsak asi nemohli pokracovat v obracani poharikov...). Svaty Stefan nie je v Kolumbii sviatkom.

Hudba a tanec

Vzdy ked niekto vyslovi nazov krajiny Latinskej Ameriky, automaticky si predstavim energicke, dynamicke rytmi a ludi tancujucich salsu vsade navokol. Je to tak, tanec patri do spolocenskeho zivota latinos, aj ked na ulici som este nikoho nevidela tancovat. Pravdou je, ze ak tu clovek nevie tancovat, tak nema spolocensky zivot. Stane sa tzv. outsiderom, luzerom... Na kazdej party, ci len rodinnej oslave, sa hybe vsetko, od deti az po babicky a detkov. Pozor, naucit sa LEN salsu nestaci ... Kolumbijcania su ovela narocnejsi!

Tu je niekolko prikladov Kolumbijskej hudby aj tanca. Ospravedlnujem sa za kvalitu videi, maju sluzit len malu ukazku....

Vallenato – sa podoba na nase sladaky. Pochadza z Karibskeho pobrezia a tancuje sa telo na telo.

Salsa – je metaforou pre chut, stastie a silu zivota. Salsa nie je rytmus, je to komercny nazov, ktory sa zacal pouzivat v 70. rokoch minuleho storocia za ucelom zastresenia roznych stylov Kubanskej a Karibskej muziky. Svoj povod ma v Bomba, Boricua, Cha cha cha, Mambo, Rumba atd . Existuju tri styly tanca – Kolumbijsky, Porto Rikansky a Kubansky.

Kolumbia sa stala v roku 2007 svetovym majstrom v tancovani salsy. Mala ukazka toho, co sa ja v zivote nenaucim:

Cumbia – bol tanec otrokov. Pohyby noh su velmi kratke, tak akoby boli sputane v okovach. Na druhej strane, sukne tanecnic znazornuju pohyb Karibskeho mora.

Bachata - je pre mna ako vallenato a salsa dokopy, len trosku v pomalsom rytme...

Merengue – podla mojho nazoru najlahsi tanec, ktoreho zakladne kroky pripominaju slapanie kapusty v sude. Pri roznorodych figurach sa neraz zatoci poriadne hlava...

Bolero – je rytmus so spanielskymi korenmi.

Rock ci poprock - medzi najznamejsich Kolmbujskych spevakov patri samozrejme Shakira a Juanes (ano, Shakira zacala svoju karieru spanielskym rockom...). Obaja pomajahu svojej krajine roznymi nadaciami, ci beneficnymi koncertmi.

Juanes vyhral uz pat Latino Grammy awards. Spieva spanielsky rok. Pochadza z mesta Medellin, na ktore ani po velkej slave nazabudol. Vystaval tu sportove ihriska pre deti. Zalozil nadaciu pre obete min v Kolumbii – Fundacion Mi Sangre (Nadacia moja krv). Vo svojich pesnickach hovori nie len o laske, ale aj o rozlicnych politickych problemoch sveta, hlavne o rodnej Kolumbii. Odmieta spievat inak ako po spanielsky, hoci hovori vyborne po anglicky. Na kazdom koncerte nezabudne spomenut svoje rodne mesto „Medellin es una chimba!¨(Medellin je po p.ci!). Pri svojich oceneniach v dakovnych reciach uz niekolko krat spomenul ako najlepsiu hudobnu kapelu a jeho najvacsiu inspiraciu – Metallicu.

Festival kvetov

Kolumbia ponuka tolko krasy a exotiky, ze po roku a pol mam stale co objavovat. Bezny turista, ktory ma na svoju zasluzenu dovolenku vyhradenych len par tyzdon moze mat dilemu, kedy je najlepsi cas navstivit tropy.
Okrem zhodnotenia cien v sezone alebo mimo nej, sa berie do uvahy ci je prave obdobnie dazdov alebo leta :-)
Ja rozhodne odporucam navstivit Medellin pocas tzv. „FERIA DE LAS FLORES“ (Festivalu kvetov).
Festival trva tri tyzdne a je plny farieb, kvetov, hudby a udalosti. Program je bohaty na koncerty, divadelne predstavenia, vystavy (napr. bonsajov), ktore su rozmiestnene po celom meste.
Aby som aspon trosku posteklila, uvadzam zopar prikladov atrakcii, ktore je tazko uvidiet ci zazit niekde inde:

POCHOD HISTORICKYCH AUT

Najstarsie auta sa datuju do 30 rokov minuleho storocia. Vodici a ich spolucestujuci sa neraz „nahodia“ autenticky alebo aspon stylovo.

CABALGATA – POCHOD KONI

Niekolkohodinovy pochod koni vsetkych farieb a druhov. Niektori ochotne predvadzaju show estetickym klusom alebo prekladanim do prava ci do lava. Treba priznat, ze mnohi zvedavci sa pridu pozriet nie na kone samotne, ale na ich Bohom (ci plastickym chirurgom?!) obdarene jazdkine.
Priklad: ako stazisti (teda nie domaci) sme nechapali preco je potlesk niekedy na normalnej urovni a niekedy sa ludia idu zblaznit – prida sa hvizdot a pokriky. Po asi pol hodinovom pozorovani nam to doslo – „Aha! (Plesk po cele...) Silikon vladne svetom! :-)“

SILLETEROS – NOSICI KVETOV

Nedaleka dedinka s nazvom Santa Helena, od Medellinu vzdialena asi 30 min. autom, je znama pestovanim kvetov. V minulosti ich pestovatelia zvazali na svojich chrbtoch do mesta, aby ich mohli predat na trhu. Hmotnost kvetov bola niekedy aj 70kg. Udajne sa zvazali na chrbtoch aj ludia. Toto krasne remeslo sa oslavuje raz do roka, prave na Festivale kvetov. Kvety su naaranzovane do roznych obrazkov ci vyjavov. Sutaz je rozdelena do niekolkych kategorii– medzi ne patri aj ta komercna, v ktorej kvety znazornuju loga roznych firiem...(ze ma to neprekvapuje...). Tak ci onak, clovek obdivuje nie len umelecke citenie, ale aj tych statocnych, ktori si dokazu nalozit taku tarchu na plecia a pochodovat s nou niekolko hodin.

LAS CHIVAS

Tradicny medzimestky sposob dopravy z mesta do dedinky alebo kdekolvek, kde to miestna infrastruktura dovolovala. Krasne autobusy, plne farieb dnes uz nesluzia svojmu povodnemu remeslu. Stali sa z nich pojazdne bary – v piatok vecer sa jednoducho nejde „do mesta“, ale sa objedna „CHIVA“. V cene je zahrnuta jazda, alkohol a kapela.

VYSTAVA ORCHIDEI

Medellin je mesto kvetov, hlavne orchidei. V obdobi „Feria de las Flores“ je botanicka zahrada plna pre nas exotickych kvetov. Nechyba ani sutaz orchidei, ruzi ci celkovej dekoracie. Milovnici kvetov si urcite pridu na svoje.

Informacie: Feria de las Flores sa kona kazdy rok v prve tyzdne mesiaca august, v meste Medellin. Trva priblizne tri tyzdne (spominane atrakcie su konaju posledny tyzden akcie).

Viac fotiek najdes tu :
Fotografka: Silvia Kutisova - spolubyvajuca.2008.
Fotografka: Veronika Mateova - spolustazistka. 2007.

Husia koza

V rozhovoroch s Kolumbijcanmi sa neraz objavia slovne spojenia, ktore sposobuju husiu kozu. Uvadzam aspon zo dva priklady:

„VIAJE MILLONARIO" ALEBO TZV. "MILIONOVA CESTA" – je urcity sposob ako obrat cloveka o vsetko co ma nie len pri sebe, ale hlavne na ucte. S prilozenou hlavnou ku telu je clovek nuteny odovzdat obsah svojich vreciek, respektive auta. Ale tam sa to nekonci. Nasleduje navsteva najblizsieho bankomatu. Kedze vyber z neho je limitovany do urcitej vysky, pocestuje sa za dalsim a dalsim a dalsim...az kym sa na ucte neobjavi NULA.
Stat sa to moze hocikomu. Aj po nastupe do taxika na letisku – cesta do hotela alebo domov, moze trvat o nieco drahsie a dlhsie ako sa predpokladalo.

Ako sa milionovej ceste vyhnut?

• Taxik si treba objednat cez oficialnu sluzbu.
• Nenosit pri sebe kreditnu alebo debitny kartu, respektive mat dva ucty: jeden na kazdodenne pouzitie a dalsi na uschovy.
• Nikdy nenosit pri sebe velky obnost penazi.
• Vyhnut sa nocnym prechadzkam a opustenim miestam.

„LIMPIEZA SOCIAL“ ALEBO TZV. "SOCIALNA CISTKA" – sa inym sposobom da nazvat aj „Ako zobrat zakon do vlastnych ruk“. Ak sa v urcitej spolocnosti ci komunite vyskytne niekto kto narusuje pokojny zivot obcanov, ako napr. pedofil, kriminalnik, clen mafie alebo gerilla, zlodej ci vrah a zakon uz „urobil“ svoje, vzdy sa najde skupinka ludi, ktori sa s nim vysporiadaju. Narusitel sa uz nenadychne, neuzre svetlo sveta. Napokon nikto ani okom nepohne, ked sucho skonstatuje – postarala sa o nejo socialna cistka...

Praca a diskriminacia

Aj ked sa moja staz uz skoncila, rozhodla som sa nadalej ostat a uzivat si tuto skvelu krajinu. Aby som to „skvelu“ upresnila – myslim tym: najpriatelskejsi ludia na svete, idealna klima, vynikajuce jedlo, zaujimava kultura a nesporne prenadherna priroda. Kolumbia vsak nie je krajinou tretieho svete len tak. Pracovnych prilezitosti je tu malo a placa este mensia. Minimalna mzda sa pohybuje od 4 000 Sk do 5000 Sk. Ceny su len o nieco lacnejsie ako u nas.

Myslela som si, ze po roku a pol ma uz nic neprekvapi. Mylila som sa. Po aplikovani na poziciu marketingoveho asistenta v nemenovanej firme som dostala odpoved: „Bohuzial, tato pozicia je otvorena len pre muzov.“

Sok – ved nechcem ist robit do bane!

V Kolumbii je to jednoducho tak – kazda pracovna ponuka je urcena but pre muzov alebo pre zeny, nezalezi na vzdelani ani na pracovnych skusenostiach. Kolumbia nie je krajinou tretieho sveta len tak...

Rozpravaci pribehov

Moje prve stretnutie s divadlom v Kolumbii bola pantomima – kvoli jazykovej bariere. Pochopitelne. Po roku a pol brusenia mojej spanielciny si uz trufam na nieco narocnejsie. „Los cuenteros“ alebo „Rozpravaci pribehov“ vam primoniju rodicov, ktori rozpravaju rozpravky na dobru noc svojim ratolestiam. Moj ocko bol skvelym rozpravacom. Nikdy nam rozpravky necital, vzdy ich vymyslal sam. No a hlavni protagonosti? To sme boli samozrejme ja (princezna Evicka) a moji dvaja bratia (statocni rytieri, ktori vzdy branili svoju sestricku). Ocko bol samozerjme kral (nemohol sa vynechat :-)). Maminka bola tiez zaujimava rozpravacka. Do klasikych rozpravok, ktore vedela naspamat, nezabudla spomenut svoje trapenia zienky domacej. Jej rozpravanie vyzeralo asi takto: „Cervena ciapocka kracala hustym, tmavym lesom – treba pracku vypnut – cestou zbierala lesne jahody...“. No da sa pri takej rozpravke zaspat?

Spat k „Los cuenteros“. Rozpravanie pribehov je mozne naucit sa na kurze: mimika, artikulacia, gesta, dramaticke pausy,... Prirodzeny talent vsak nikto neprekona.

Na poslednom predstaveni sa vystriedalo asi sest rozpravacov s 12 pribehmi. Mne utkvel v pamati jeden. Skusim aspon v skratke:

„Niekedy velmi velmi davno, bola jedna rozpravacka pribehov, ludia ju pocuvali so zatajenym dychom. Cestovala z mesta do mesta, jej obecenstvom boli davy ludi, ale aj stromy, domy a vsetko na vokol. Ale tak ako to v zivote chodi, casy sa menia a ludia sa prestali zaujimat o pribehy. Rozpravacka ich vsak nadalej rozpravala s vrucnym srdcom a odanim. Jedneho dna sa k nej priblizil maly chlapcek, obysiel ju, pozoroval a nakoniec sa jej prihovoreil: „Co to robis?“
Rozparavacka: „Rozpravam pribehy, aby som zmenila svet.“
Chlapec: „A komu ich rozpravas? Ved tu nikto nie je, iba stromy, domy a vtaciky. Si sisi?“
Rozpravacka: „V minulsoti som rozpravala pribehy ludom, aby som zmenila svet. Teraz ich rozpravam, aby svet nezmenil mna.“