pondelok 7. júna 2010

Ako citat Kolumbijcanov.

Naucit sa cudzi jazyk neznamena len vediet pochopit jeho vyznam, ale aj jeho pouzitie. V Spanielcine jednoduche “Si” znamena “Ano“ a jednoduche “No” zase “Nie“. Otazne vsak je, ci tieto slova, maju v kazdej kulture ten isty vyznam.
Katzu je moj novy znamy z Japonska. Raz som to uz nevydrzala a opytala som sa otazku, ktora mi vrtala v hlave uz niekolko rokov. „Je to pravda, ze v Japoncine neexistuje slovo ‘Nie‘? “ Katzu vyvratil tento predsudok. Vraj Japonci su taki mili (alebo tak vychovani), ze sa stale snazia vyhoviet druhej strane, ale ked sa naozaj neda, nemaju problem odmietnut.
Znamena teda Kolumbijske ‘Si‘ naozaj ’Ano‘? Ako citat Kolumbijcanov a rozumiet im, aj ked sa ovlada plynula Spanielcina? Mnoho krat ‘Si‘ naozaj znamena ‘Ano‘, ale ked sa jedna o navrhy tak moze mat aj opacny vyznam. Aj na Slovensku sa vie, ze ’Mozno‘ znamena jednoduche ’Nie‘. To sme si uz davno odkodovali. Lenze v Kolumbii je tych kodov ovela viac a mnoho krat su ovela zlozitejsie.

Situacia 1 – pozvanie do kina:
Ja: „Katka, mas plany na vecer?“
Katka: „Nie, nemam.“
Ja: „Ideme do kina, chces ist s nami?“
Katka: „Hm, dobry napad.“
Ja: „Chceli by sme vidiet XYX. Neviem vsak ci sa ti paci tento druh filmov. “
Katka: „Velmi nie, ale ... vlastne, mne sa pacia vsetky filmy.“
Ja: „Dobre, tak ak chces, mozeme sa stretnut o deviatej v kine.“
Katka: „OK; ale este zavolam nejakych inych kamaratov, bude ti to vadit? Neviem, ci sa im bude chciet. ..“

Odkodovanie: „Vies co, dakujem, ale asi by som sa nebavila, radsej niekedy inokedy“ :-)

Situacia 2 – tu som uz musela zatlacit na pilu, lebo by to malo financne nasledky.
Ja: „Cez vikend ideme jazdit na koni. Chces ist s nami?“
Homark: „Super, jasne.“
Ja: „Potrebujem vediet naisto, lebo sa musi nahlasit presny pocet jazdcov. Ak neprides, budem musiet za teba zaplatit.“
Homark: „Aha, tak ti to potvrdim zajtra.“

Odkodovanie: „Mozno.“ :-)

Niekedy naozaj nie je lahke citat Kolumbijcanov. A to uz ani nehovorim o vaznom businesse. Clovek sa po niekolkych rokoch nauci niekolko kodov. Mozu sa vsak vyskytnut stale novsie a novsie kody a znova a znova sa clovek citi v pomykove. Slusnost a milost su naozaj vzacne kvality, ale niekedy skutocne chyba to jednoduche a jednovyznamove ’Nie, dakujem.‘ Ved svet sa preto nezruti!

piatok 22. januára 2010

AKO cestovať po Kolumbii(?)

Vždy ma veľmi poteší keď ma oslovia moji priatelia, rodina, či cestovateľské duše, ktoré si ma našli prostredníctvom blogu, s myšlienkou navštíviť krajinu, ktorá mi tak učarovala. Za tie tri roky ma obšťastnilo návštevou už niekoľko túlavých topánok a dúfam, že ich ešte niekoľko pribudne. Rozhodla som sa uverejniť zopár typov o tom, ako cestovať po Kolumbii, hlavne pre tých, ktorí majú na to len dovolenkové dva týždne (na menej sa ani neoplatí prísť).

VZDIALENOSTI A DOPRAVA

V prvom rade, si treba uvedomiť, že Kolumbia je obrovská krajina. My Slovaci to máme všade relatívne blízko: 50 minút Bratislava – Viedeň a šup ho, už som v cudzine. O trošičku viac do Poľska, Čiech či Maďarska... Kolumbia má 23 krát väčšiu rozhlohu ako Slovensko.

Z juhu na sever to po zemi može trvať viac ako 20 hodín. Ja žijem v meste Medellin, ktoré je 10 hodín vzdialené od Bogoty, 8 hodín od Cali a približne 15 hodín od Cartageny na Karibskom pobreží. Takzvané Low Cost lety, na ktoré sme zvyknutí v Europe neexistujú, aj keď sa ceny každým rokom zlepšujú. Požičovne aút fungujú, otázne však je, či sa to oplatí riskovať po cestách s nedostatočným označením a bláznivými vodičmi. Autobusy sú, ako som už písala, relatívne pohodlné a dôveryhodné (treba si však pribaliť dosť teplého oblečenia, kvôli šialenej klimatizácii). Každopadne, pri plánovaní cesty treba počítať s póldennými alebo celodennými presunmi!

MESTÁ

Neodporúčam planovať dlhé pobyty v mestách ako Bogota, Cali, Santa Marta a tobôž nie Baranquilla (aj keď je to rodné mesto Shakiri, nepremáva sa tam po uliciach, je to čisto industriálne mesto bez šarmu).

Bogota je mesto businessu a kultúry (ale na divadlo sa asi necestuje tak ďaleko…), oplatí sa navštíviť Múzeum zlata, kláštor Monserate a soľnú baňu v Zipaquire.

Medellin ma zopár zaujímavých atrakcií (lanovka v meste, interaktívne technické múzeum, atď), ale môže slúžiť ako základňa, z ktorej sa dajú podniknúť jednodňové výletíky do okolia.

Cartagena je jediným mestom s architektúrnou a historickou hodnotou.

V každom meste sa nachádzajú samozrejme múzeá, ale pozor – veľa krát slúži názov múzeum pre to, čo mi poznáme ako galériu (no a Picassa či Moneta netreba samozrejme očakávať).

ODPORÚČANIA PRE DOBRODRUŽNÉ DUŠE

Ciudad Perdida (Stratené mesto) – nachádza sa pri meste Santa Marta. Výlet trvá päť dní, treba si ho zakúpiť v miestnej agentúre, spanie v hamakách (závesná sieť).

Parque Tayrona – raj na zemi. Asi hodinu od mesta Santa Marta. Spanie v hamakách alebo chatrčiach.

La Guajira – púšť snúbena s morom s troma farbami. Spanie v hamakách, žiadne sprchy. Dá sa absolvovať jednodňový výlet zo Santa Marty, ale treba na to skupinu turistov.

San Gil / Rio Claro – vynikajúce na rafting, návštevu jaskýň, lozenie, prípadne zliezanie po vodopáde, canoping atď. Ubytovanie v campingu, hoteli či hosteli.

Potápanie v Karibskom mori – dajú sa absolvovať potápacké kurzy s naslednými výletmi na okolité ostrovy, kde sa pozorujú koraly. Potápačský kurz trva približne tri dni. Ja mam z potápania strach, ale poprosila som moju poslednú návštevu zo Slovenska, Lukáša, o zopár typov. Citujem z jeho emailu: je dobré nahlásiť sa deň predtým a urobiť si pozeranie videa večer pred začatím kurzu (asi 3 hodiny). Všade to stojí asi 200. Predtým by som si overil či naozaj budeš mať po celú dobu kurzu anglicky hovoriaceho inštruktora, ja som po prvom dni dostal Kolumbijčana, ktorý nekecol po anglicky. Je možné si urobiť aj jednodňový výlet (tzv. diving discovery), ten stoji cca 55 a obsahuje 2 ponory. Samozrejme za to nedostaneš certifikát. Čo by som ešte odporúčal je kúpiť si knihu na ten certifikát, naštudovať to doma aj s videami a na mieste robiť len prax. Veľmi sa mi nechcelo po večeroch študovať na test keď som bol v Tagange.”

Amazónksy prales / Choco – džunglové oblasti s rôznymi druhmi zvierat, canoping atd. Doprava možná len letecky. Odporúčanie – len s agentúrou.

ODPORÚČANIA PRE POHODLNÉ DUŠE

Nevado del Ruiz – 5 tisícovka pri meste Manizales. Výlet trvá jeden deň, do približne 4700 metrov n/m je doprava autobusom. Treba sa teplo obliecť a deň pred výstupom zjesť veľa sladkého.

El Peňol/Guatapé – vodná nádrž s malebnými ostrovčekmi a obrovskou skalou, na ktorú treba vyliezť (200 schodov). Výlet trvá jeden deň, dá sa absolvovať z Medellinu.

Santa Fé de Antioquia – stará koloniálna dedinka, známa jazdami na koni. Výlet trvá jeden deň, dá sa absolvovať z Medellinu.

Kávové plantáže – v takzvanej Zóna Cafetera. Organizované výlety sa dajú absolvovať z mesta Manizales, Armenia alebo Pereira (cca 5 hodín od Bogoty či Medellinu).

ODPORÚČANIA PRE ROZMAZNANÉ DUŠE

San Andrés – ostrov v Karibskom mori, ktoré hrá 7 farbami, otvorený bar. Doprava jedine letecky. Ubytovanie v hoteli.

Karibik – hotely v mestách Cartagena, či Santa Marta, je možné nájsť aj ostrovy s hotelmi typu Decameron.

Správne očakávania sú pri ceste do Kolumbie veľmi dôležité. Netreba očakavať veľa muziky za málo peňazí. Za luxus sa platí, tak ako všade inde. Znie to ako samozrejmosť, no napriek tomu, mnohí cestovatelia sú prekvapení (ne)kvalitou jedla alebo ubytovania v hosteloch či lacných reštauráciách. Kolumbia ma toho dosť čo ponúknuť. Je lepšie našetriť si a užiť si to poriadne!

štvrtok 14. januára 2010

Lekvár z kvetov

PHYSALIS PERUVIANA je u nás známa ako okrasný kvet. Pamätám sa ako ho mamina aranžovala do vázy na okrasu. Nikdy nám ani len nenapadlo, že tie oranžove bobuľky, ktoré sa ukryvajú v každom kvete, by mohli byť jedlé, tobôž nie chutné!

V Kolumbii sú tieto bobuľky známe pod menom UCHUVA. Dostať ich úplne bežne kúpiť v zelovoci. Taktiež zdobia väčšinu ovocných pohárov. Pre mňa má toto ovocie kyslastú a niekedy až trpkastú chuť. Musím sa priznať, nepatrilo k mojím najobľúbenejším. Až do nedávna, keď som si úplne náhodou zakúpila lekvár z Uchuvi. Obrovské prekvapenie! Mňam! Vynikajúca, osviežujúca chuť. Teraz ho už pravidelne jedávam na raňajky. Rozhodne odporúčam vyskúšať!

utorok 17. februára 2009

Desatoro pred prichodom do Kolumbie

V januari boli dva roky mojho pobytu v Kolumbii. Za tie dva roky som toho nemalo popisala na moj blog, ale tiez do emailov ludi z celeho sveta, ktori ma oslovili s otazkami o zivote v Kolumbii. Dufam, ze sa mi podarilo priblizit tuto krajinu z ineho pohladu ako ten, ktory sa nam dostava so senzacii chtivych medii, ako aj prelomit predsudky, ktore mame voci tejto uzasnej krajine.

Tu su odpovede na otazky, s ktorymi sa na mna ludia obratili najcastejsie:

1) Potrebujeme viza do Kolumbie?
Nie, Slovaci ako turisti viza nepotrebuju. Dlzka turistickeho pobytu je 2 mesiace. Ak je pobyt dlhsi ako dva tyzdne, treba sa do 15 dni zaregistrovat v institucii DAS, co je nieco ako nasa cudzinecka policia.

Pracovne viza su samozrejme nevyhnutne. O prve pracovne viza je potrebne ziadat mimo krajiny. (Najblizsia Kolumbijska ambasada ku Slovensku je vo Viedni, najblizsia Kolumbijska ambasasa ku Kolumbii je v Sant Antonio, Venezuela). Predlzenie viz alebo zmena pracovneho pomeru sa hlasi na ministertsve zahranicnych veci v hlavnom meste Bogota.

Dokumenty potrebne pre obdrzanie pracovnych viz:
Osobne dokumenty:
· Pas s platnostou minimalne tri mesiace a volnymi stranami, fotokopie pouzitych stran v pase
· Spravne vypisana ziadost o viza, tzv. El Formulario De Solicitud
· Dve fotografie s bielym pozadim, velkosti 3x3
· Overena fotokopia ziskaneho titulu (sluzi na demonstraciu kvalifikacie prace, ktora sa bude v Kolumbii vykonavat)

Dokumenty od zamestnavatela:
· Original zmluvy
· List od zamestnavatela v originale, v ktorom sa zamestnavatel zavazuje pokryt vsetky naklady na prepravu v pripade ukoncenia zmluvy, neudelenia viz, deportacie alebo vyhostenia z krajiny.
· Certifikat o legalnej exsistencii (jednoducho to, ze firma alebo institucia je riadne registrovana a teda legalna)
· Certifikat z „Ministrerio de la Proteccion Social“

Cena pracovnych viz – 250 dolarov (meni sa kazdym rokom).

2) Co treba robit po prichode do krajiny?
Ak prichadzate ako turisti na viac ako dva tyzdne, alebo prichadzate rovno na pracovne viza, do 15 dni sa treba registrovat v institucii DAS. Na registraciu potrebujete:

· Uhradit 127.350 pesos (tato suma sa meni z roka na rok) v banke GNB SUDAMERIS
· Dve fotokopie biografickych udajov v pase
· Dve fotokopie pasu, kde sa nachadza cislo pasu, tak ako aj jeho platnost
· Dve fotokopie momentalne platnych viz
· Dve fotokopie identifikacnej karty tzv. „Cedula de Extranjeria“ (ak sa ziada po druhy krat)
· Dve fotokopie peciatky vstupu do krajiny
· Sest matnych fotografii s modrym pozadim
· Dve fotokopie RH certifikatu (typ krvy)
· V pripade prace alebo studia, list z firmy alebo institucie, ktory informuje o zaciatku prace, resp. studii
· Vyplnena ziadost a jej fotokopia (ziadost sa obdrzi priame v DAS)

(Poznamka: neplnoleti nemusia platit ani predlozit certifikat o typu krvy)

3) Ake ockovania su potrebne?
Kolumbia je pre nas exoticka krajina. Preto su ockovania nevyhnutne. Aj ked v mestach tieto exoticke choroby nehrozia (na to si treba ist do Amazonskej dzungle alebo oblasti zvanej Choco), clovek nikdy nevie. Ja mam styri vakciny:
· Proti zltacke
· Proti brusnemu tyfusu
· Proti zltej horucke
· Proti meningitide

4) Je voda z vodovodu pitna?
Ja osobne uz dva roky pijem vodu z vodovodu v Medelline. Je vyborna, bez akychkolvek zostihlujucich ucinkov (typu hnacka). Na pobrezi, alebo v mensich mesteckach ci dedinkach sa vsak odporuca kupit si vodu vo flasi.

5) Je Kolumbia bezpecna krajina?
Podla mojho pozorovania a nazoru, Kolumbia je taka bezpecna ako aj nebezpecna krajina ako kazda ina. Cloveku sa za normalnych okolnosti nic nestane, samozrejme musi byt opatrny voci mensim kradeziam ci prepadnutiam. Netreba sa starat do toho co nas nic nie je a netreba nosit so sebou drahe veci ako napr. zlato, velky obnos penazi, drahe mobilne telefony ci I-pod. Najviac by mal byt clovek ostrazity po zotmeni, v osamelych uliciach a v neprebadanych oblastiach (Amazonska dzungla, Choco..).
Co sa tyka preslavenych unosov v Kolumbii – pokial nie ste milionarom alebo velmi, ale velmi dolezitou osobou v politike, tak sa ozaj netreba bat, ze by si vas niekto vystriehol...

6) Kolko co stoji?
Kolumbia je relativne lacna krajine, ak zarabate v Eurach, Librach ci Dolaroch. V Kolumbii sa plati v pesos, takze akukolvek inu menu si treba zamenit. Nakupovat sa da v malickych obchodikoch ale aj v supermatketoch ako napriklad Carefour. Dostanete tu vsetko od masla Rama, pivo Heineken, cez jogurt Activia, az po sampon Pantene. Jedinu vec, ktoru som si ja priniesla zo Slovenska , bola vegeta a zivocisne uhlie :-) Platit sa da aj kredytnymi kartami.

Chlieb – 3.000 pesos
MHD – 1.300 pesos
Autobus Bogota – Medellin – 55. 000 pesos
Pivo – 1.200 pesos v obchode, v bare od 2.000 pesos do 7.000 pesos
Jedlo v restauracii – 13.000 pesos
Kino- 8.000 pesos
Sampon – 10.000 pesos
...atd....

(Kazdym rokom ceny stupaju o 7.67%)

7) Ake su elektricke zastricky?
Elektricke zastrcky nie su ako v Europe, ale, pre porovnanie, ako v USA. Adapter je lahko dostupny, da sa zakupit hocikde.

8) Ake je v Kolumbii pocasie? (Alebo co si zbalit a co nie?)
Pocasie v Kolumbii zavisi od miesta aj od rocneho obdobia. Rozhodne vsak netreba balit zimne cizmy alebo vetrovky.
Na severe, pri pobrezi je neuveritelne teplo, treba sa zbalit ako na dovolenku k moru. V Bogote je neustale zima, tak ako u nas na jesen, treba si pribalit nejaky ten svetrik. No a v strede, v Medelline, je to sialene, pretoze but svieti slnko alebo prsi – treba si zbalit vsetko: slnecne okuliare, svetrik a aj dazdnik.

9) Ake treba zdravotne poistenie?
Ak prichadzate len ako turisti, tak samozrejme to „cestovne“, na par dni. Ale ak prichadzate na dlhsie, cim myslim pol roka a viac, tak odporucam to miestne. Podla mojej skusenosti, kazda zdravotna poistovna hlada sposob ako nezaplatit, reps. uplne nepreplatit zdavotnu strarostilovt v zahranici. Naviac, niekedy vas to osetrenie moze stat na mieste tolko, ze vam z toho moze prist este viac zle...
Podotykam, ze zdravotna starostlivost je tu vyborna. Ved Kolumbia je znama plastickou chirurgiou...

10) Aka je najlepsia a najvyhodnejsia doprava?
V mestach sa vyuzivaju autobusy alebo taxiky, ktore su velmi lacne. Netreba cakat na zastavke, autobus, tak ako aj taxik, zastavi kdekolvek na neho mavnete rukou. Na typ autobusu sa treba opytat okoloiducich (odporucam opytat sa min troch, lebo kazdy povie inu informaciu). Medzimestke autobusy su velmi pohodlne, vnutorne vybavenie je ako v lietadle (s klimatizaciou a podlozkou pod nohy). Vlaky v Kolumbii neexistuju. Metro, co je pre mna vlastne vlak, je len v Medelline. Letecke spolocnosti tu funguju dve – Avianca a Aerorepublica. Pretoze su len dve, letenky su relativne dost drahe.

Ak som nezodpovedala vsetky potrebne otazky, tak sa nehanbite kontaktovat ma J. Rada na ne odpoviem.

sobota 17. januára 2009

Filmove odporucania

Rozhodla som sa na moj blog pridat filmove odporucania, tak ako aj moji ostatni blogovi kamarati. Vyborny napad, kedze v poslednej dobe ma clovek moznost vidiet velke mnozstvo filmov, niektore dobre, niektore menej dobre. Aj ked nie vsetci mame rovnaky vkus...
Co je pre MNA dobry film? Je to pribeh, ktory mi zmeni zivot, pribeh, ktory ma obohati o novu, zaujimavu informaciu, pribeh, ktory mi da novy pohlad na vec...
Filmove odporucania najdete v lavej casti mojho blogu, po zrolovani dole. Nebrante sa komentarom, ale hlavne si to uzite!!!

štvrtok 8. januára 2009

Vianoce a Novy Rok po Kolumbijsky

Prichod Vianoc sa v Kolumbii zacina oslavovat uz od zaciatku decembra. Nocne ulice sa mihotaju v svetle vianocnych dekoracii, medzi ktore nepatri snehuliak, ale motyle ci kvety. Ohnostroj vytriskne v necakanom momente...vsetko sa meni na jednu obrovsku mesacnu party – pracovna moralka klesa...
Ostala som teda vo velkom ocakavni na den “D“ - 24.12. Sklamanie? Ziadne tradicie, ziadne zvyky, ziadna typicka stedrovecerna vecera (kazda rodina veceria co chce, resp. ma, niektore rodiny sa vsak zhodli na moriakovi), ziaden slavnostne prestrety stol. Rozdavanie darcekov je totalnym chaosom, medzi tie najfrekvetovanejsie patria: flasa vina a keksiky... (Darovanie nie je vyhradne zalezitostou Stedreho dna, darceky sa mozu darovat pocas celeho decembra.) O pol noci sa, cuduj svete, zacne obrovsky ohnostroj... O snehu a pokojnych sviatchoch sa moze len snivat...
Na jedno vsak Kolumbijcania na Vianoce nezabudaju – ze je to den, kedy sa rodina zide pohromade a ze nie je dolezite kde a ako, ale s kym – S TYMI NAJBLIZSIMI! Ano, Vianoce v Kolumbii su jedna velka RODINNA PARTY! (s babkou a dedkom, sesternicami a bratrancami, frajermi a frajerkami, ujami a tetami a niekedy aj so susedmi)

Rodinnou party je aj Silvester. Tento den, resp. vecer sa nevelmi lisi od toho stedrovecerneho (okrem darcekov samozrejme). Je vsak ovela bohatsi na tradicie, ako napriklad:

1. Mat oblecene zlte spodne pradlo – pre stastie a prosperitu po cely rok
2. Trosicku sosovice do dlane – aby bolo peniazkov po cely rok
3. S kufrom behom okolo bloku domov – aby sa v novom roku cestovalo (aj ked sa tomu tazko da uverit, ale je to pravda, o polnoci je vidiet niekolko rodin s batohmi a kuframi beziacich naokolo a kriciacich napr. „Do Miami!“, „Do Europy!“ atd. – ja som nebezala, moje viza sa koncia o pol roka, je pre mna nevyhnutne vycestovat :-))

Predpokladam, ze Vianoce ci Novy Rok sa na dedinach oslavuju trosku inak. Udajne sa pali stary rok znazorneny ako muz so slamy a obleceny do tricka a nohavic (asi ako nasa Morena). Na nasledujuci den po Vianociach ci Novom Roku, ludia uzavru ulicu a zacnu varit typicku kotlikovu polievku „Sankocho“ - vraj na opicu (to by vsak asi nemohli pokracovat v obracani poharikov...). Svaty Stefan nie je v Kolumbii sviatkom.

utorok 16. decembra 2008

Hudba a tanec

Vzdy ked niekto vyslovi nazov krajiny Latinskej Ameriky, automaticky si predstavim energicke, dynamicke rytmi a ludi tancujucich salsu vsade navokol. Je to tak, tanec patri do spolocenskeho zivota latinos, aj ked na ulici som este nikoho nevidela tancovat. Pravdou je, ze ak tu clovek nevie tancovat, tak nema spolocensky zivot. Stane sa tzv. outsiderom, luzerom... Na kazdej party, ci len rodinnej oslave, sa hybe vsetko, od deti az po babicky a detkov. Pozor, naucit sa LEN salsu nestaci ... Kolumbijcania su ovela narocnejsi!

Tu je niekolko prikladov Kolumbijskej hudby aj tanca. Ospravedlnujem sa za kvalitu videi, maju sluzit len malu ukazku....

Vallenato – sa podoba na nase sladaky. Pochadza z Karibskeho pobrezia a tancuje sa telo na telo.



Salsa – je metaforou pre chut, stastie a silu zivota. Salsa nie je rytmus, je to komercny nazov, ktory sa zacal pouzivat v 70. rokoch minuleho storocia za ucelom zastresenia roznych stylov Kubanskej a Karibskej muziky. Svoj povod ma v Bomba, Boricua, Cha cha cha, Mambo, Rumba atd . Existuju tri styly tanca – Kolumbijsky, Porto Rikansky a Kubansky.

Kolumbia sa stala v roku 2007 svetovym majstrom v tancovani salsy. Mala ukazka toho, co sa ja v zivote nenaucim:



Cumbia – bol tanec otrokov. Pohyby noh su velmi kratke, tak akoby boli sputane v okovach. Na druhej strane, sukne tanecnic znazornuju pohyb Karibskeho mora.



Bachata - je pre mna ako vallenato a salsa dokopy, len trosku v pomalsom rytme...


Merengue – podla mojho nazoru najlahsi tanec, ktoreho zakladne kroky pripominaju slapanie kapusty v sude. Pri roznorodych figurach sa neraz zatoci poriadne hlava...


Bolero – je rytmus so spanielskymi korenmi.


Rock ci poprock - medzi najznamejsich Kolmbujskych spevakov patri samozrejme Shakira a Juanes (ano, Shakira zacala svoju karieru spanielskym rockom...). Obaja pomajahu svojej krajine roznymi nadaciami, ci beneficnymi koncertmi.

Juanes vyhral uz pat Latino Grammy awards. Spieva spanielsky rok. Pochadza z mesta Medellin, na ktore ani po velkej slave nazabudol. Vystaval tu sportove ihriska pre deti. Zalozil nadaciu pre obete min v Kolumbii – Fundacion Mi Sangre (Nadacia moja krv). Vo svojich pesnickach hovori nie len o laske, ale aj o rozlicnych politickych problemoch sveta, hlavne o rodnej Kolumbii. Odmieta spievat inak ako po spanielsky, hoci hovori vyborne po anglicky. Na kazdom koncerte nezabudne spomenut svoje rodne mesto „Medellin es una chimba!¨(Medellin je po p.ci!). Pri svojich oceneniach v dakovnych reciach uz niekolko krat spomenul ako najlepsiu hudobnu kapelu a jeho najvacsiu inspiraciu – Metallicu.