Medellin

Po mesiaci a pol sa nam konecne podarilo zorientovat v autobusovej doprave v Medelline, dokonca sa nasiel JEDEN!!! clovek, ktory bol schopny vysvetlit aspon nieco z MHD. A tak sme sa nebojacne vybrali preskumat TO miesto, o ktorom nam vacsina nasich kamaratov z vyssej vrstvy hovorila: ¨Nechodte tam! Je to nebezpecne!¨
Pravdou je, ze tam nenajdete len tych, ktori si obliekaju Lacoste ci Tommy Hilfiger. A ano, su tam aj ludia, ktori chodia vacsinou pesi a nevyvazaju sa na aute, ktore im kupil otec. Ale downtown je krasny a plny kontrastov. Spinavy a rusny (tolko ludi som nevidela ani v New Yorku - asi preto, ze NY ma metro a tak sa aspon niektori pohybuju v podzemi :-)). Spanielska architektura sa snubi s modernymi budovami. Supermarketom dominuju malicke obchodiky a stanky s cerstvo nakrajanym ovocim a sladkostami. Ochutnala som chipsy z platanos (zeleny banan) a super Jugo de Lulo con Leche (dzus z ovocia zvane lulo s mliekom) Mnam!!!
Krasny pohlad sa nam naskytol v parku, kde si traja starsi pani vyhravali na gitarach – kazda inej farby a ini zase hrali sach...
A tak aj miesto, ktore je spinave a prasne, preplnene a plne bezdomovcov a zobrakov, moze mat svoje caro.

Moje fotky z Medellin su tu.

Videjko o Medelline pre potesenie (ale v anglictine):

Nieco o Kolumbii a vylet do Sabanety

Zaujimavostou je, ze Kolumbia je jedina krajina Juznej Ameriky, ktora hranici aj s Tichym aj s Atlantickym oceanom. Je dvakrat vacsia ako Francuzsko a po Brazilii je aj najludnatejsou ¨latino¨ krajinou.. Okrem oceanu, tu mate pristup aj k zasnezenym Andam a divokej dzungly (co viac si mozete priat?).
Kolumbia je rozdelena na 32 okresov a hlavne mesto - Bogota. Ja byvam v okrese zvanom Antioquia, v druhom najvacsom meste Kolumbie – Medellin. Kazdy rezort sa sklada z tzv. municipii.

Nasla som aj male videjko o Kolumbii. Je v anglictine, ale oplati sa vidiet.



Sabaneta je najmensie municiopio Kolumbie nachadzajuce sa asi 20 minut autobusom od miesta kde byvam. Vo stvrtok sme sa tam isli trosku ¨potarat.¨ Ked clovek uvidi malicke obchodiky, klasicky trh s tradicnymi remeslami a sladkostami, krasnu spanielsku architekturu, doplnenu mini krcmickami, z ktorych vyhrava salsa ci merenge, hned si ho zamiluje. Plus ten ruh malickeho mestecka, ktore ZIJE – tak mi ucarovalo, ze by som sa tam najradsej prestahovala. Ak sa to podari, kazdy den budem v kontakte s tym pravym kolumbijskym duchom.
Neda mi vsak spomenut, ze aj tak najvacsou atrakciou pocas stvrtkoveho vecera sme tam boli my dve blondiny: Veron a ja :-) Chlapi si isli krky vykrutit…Dobra masaz ega….

Tu najdete fotky zo Sabanety.

Halusky, cesnacka, pivo a Demenovka...

Tak ako je to v AIESEC zvykom, kazdy stazista musi navarit tradicne jedlo. Ako prve sme prisli na rad my Slovenky. Nikto z nasich AIESEC kamaratov si nechcel nechat ujst prilezitost ochutnat nieco z tej krajiny, ktoru je tak tazke najst na mape. A tak sme varili halusky a cesnacku pre 30 ludi. Fu – makacka... Ale aj napriek dost chabej nahrade za bryndzu (nejaky slany syr z pobrezia) chutilo.

Velmi ma prekvapil zaujem o nas znak a nasu vlajku (vie mi niekto povedat co znamenaju farby na nasej vlajke? Pytam sa, lebo Kolumbijcania v tom maju jasno...)
O tom, ze si pochvalovali nase pivo (ako vzorku som pouzila Corgon) sa ani nemusim zmienovat. Ako im chutila Demenovka? Hadajte!

Viac foto najdete tu.

Kde byvam

To, ze kolumbijcania nemaju ziadne internaty sme zistili az po prichode. Prve dva tyzdne sme teda byvali v rodinach AIESECarov. Byvanie v rodine je najlepsie na spoznavanie kultury na druhej strane clovek straca samostatnost. Pred dvoma tyzdnami sme sa vsetci 4 stazisti prestahovali do spolocneho bytu. Byvame asi 5 minut pesi od miesta kde pracujeme. Je to bezpecne, krasne, mame sluzku, ktora nam upratuje a perie, kucharku, ktora nam vari a bazen, v ktorom si mozme zaplavat kedy len chceme. Fotky nasho bytu a okolia....

V duchu „manana“ to ale vsetko prislo postupne. V den ked sme sa nastahovali, sme boli radi, ze mame svoje postele. Nas byt bol este stale v rekonstrukcii (rozumej rozdelenie kuchyne a obyvacky na dve izby, aby z povodneho 3 izboveho bytu vznikol 6 izbovy miniintrak...). Teraz je uz takmer vsetko na svojom mieste, az na nabytok v obyvacke. Ten ma prist vzdy zajtra = manana (mozno sa ho v marci dockame...).

Jedlo je viac ako dobre. Kazdy den mame na ranajky, obed aj veceru 100% ovocny dzus. Obcas sa mi stane, ze nepochopim ako sa co je. Napr., ked som dostala kuraciu polievku a potom ryzu zo salatom. Na otazku, ci to je vsetko, mi bolo vysvetlene, ze to kura z polievky si mam prelozit na tanier s ryzou. AHA!

Inak, ked sme pri tej ryzi, bola som prinutena naucit sa jednu otazku: „Por que arozz todos los dias, porfavor?“ („Preco ryza kazdy den, prosim?)“ Myslim, ze to hovori za vsetko...

Pocasie

Hoci sa Medellin nazyva mesto „nekonecnej jary“ (eternal spring), pocasie je tu na zblaznenie. Nikto tu neveri predpovedi pocasia...pocasie sa jednoducho neda predvidat. Existuju tu len dva rocne obdobia: slnecne dni a uprsane dni....So sebou teda nosim vzdy bundu, slnecne okuliare a dazdnik...co ak by nahodou.....

Vylet na Lucasovu farmu a skanzem

Este pred vyletom na farmu, sme sa zucastnili stretnutia AIESECarov (plenarky), kde sme boli velmi milo privitani. Predstavili sme seba aj svoje krajiny strucnou prezentaciou a malou pochutkou. Juj, ale su radi, ze nas tu maju...

Sobotu vecer a nedelu sme stravili na farme byvaleho prezidenta AIESEC EAFIT. Farmou nazyvaju to, co mi nazyvame chata, resp. chalupa. Teda domcek mimo mesta, v krasnej prirode...ja by som tam kludne ostala byvat... Ved rano vstanem, odtrhnem si pomaranc zo stromu, nadycham sa cerstveho vzduchu...aj ked to vstavanie moze byt obcas trosku tazsie, hlavne ked vecer predtym vypijete pol flase Aquardiente (tradicny kolumbijsky alkohol s prichutou anizu, cca 40tka.....tiez znamy pod nazvom `Ohniva voda`.) a mate za sebou par pokusou zatancovat salsu. No o krase tohto miesta, je najlepsie presvedcit sa na vlastne oci, napr. tu.

V nedelu sme sa vybrali do skanzemu „Tutucan“. Neprestavala som sa vytesovat z nadhernej kolumbijskej kultury, umenia, jedla, napojov (napr. Panela-napoj, ktory vam priamo pred ocami vyrobia z cukrovej trstiny) a architektury. Pre kolumbijacanov sme vsak najvacsou atrakciou boli my styria Europania. Z nicoho nic sme sa ocitli na podiu miestneho ochotnickeho divadla, ktoreho herci nas zapojili do svojho programu. A tak, za to, ze mame modre a zelene oci, blond vlasy a nevieme ani ceknut po spanielsky, sme zozali potlesk od cca 300 ludi...

Metrocable v Santo Domingo

O lanovke v meste som uz pisala v casti „Doprava“. Po tom co som toto miesto navstivila uz 3 krat, mam trosku viac info a konecne aj fotky. Okrem toho, ze tato lanovka umoznila ludom lepsie podmienky na byvanie je aj centrom zabavy. Lanovka ma tri stanice a kazda obsahuje kino, restauraciu a pod. Cim stupate vyssie, tym mate krajsi vyhlad na mesto.
Fascinujuce je, ze sa v tejto najchudobnejsej stvrti stavia obrovska kniznica. Sucastny primator mesta ma najvacsiu prioritu vzdelanie. Dokonca na stenach jednotlivych stanic metra najdete basne od kolumnbijskych autorov napisane velkymi pismenami. Ku vzdelavaniu patri aj ucenie ludi chodit po pravej strane (nam je to mozno smiesne, ale predstavte si ked sa z metra vyruti niekoko sto ludi a vy sa snazite ist opacnym smerom...)
Dalsou zaujimavostou z tohto miesta je bambusovy most. Kedysi davno bola tato stvrt rozdelena na akesi dva tabori, resp. klany, ktore sa nenavideli a vrazdili medzi sebou. Mesto sa rozhodlo vystavat medzi nimi most, ktory ukoncil akekolvek nepokoje.

Hm, zamyslam sa nad tym ake velke zmeny mozu urobit nase dane, ked sa investuju na to spravne miesto...

Fotky...

Downtown (centrum)

Vo vacsine miest je centrum ta najkrajsia a najdolezitejsia cast mesta. Nie v Medelline. Downtown je jedna z najspinavsich a najnebezpecnejsich casti, plna bezdomovcov, zobrakov a spiny.

Bezpecnost jednotlivych predmesti je oznacovana cislami. Najnebezpecnejsi je level 1. Co to znamena? Neodporuca sa chodit po ulici po 7 vecer, nikdy nechodit sam(a) a dievcata by nemali nosit drahe sperky. To, ze si drzite kabelku alebo tasku pri tele, je samozrejmostou. Pocula som uz 3 pribehy od mojich kolegov o tom, ako boli okradnuti....

Na druhej strane, centrum ma tu spravnu kolumbijsku atmosferu. Na kazdom kroku niekto nieco predava: ovocie, zmrzlina, dzus, serepeticky...dokonca aj minuty na telefon. Ked nahodou nemate minuty a potrebujete si zavolat, zaplatite 200 pesos a obdrzite mobil na retazi (aby ste s nim neusli). Na Kolumbijcanoch sa mi paci to, ze si dokazu urobit business zo vsetkeho (napr. si mozete pozicat pracku...) V downtown je vsetko lacnejsie aj o 70% v porovnani s velkymi shoping centrami. V miniobchodikoch a stankoch sa da vyjednavat. Uz som sa naucila: „Mas barato, porfavor!“ („Lacnejsie, prosim!“ POZOR, netreba si to pomylit s „Mas bareto, porfavor!“, co v slangu znamena „Viac marihuany, prosim...“).

AIESECari nam spravili taku mensiu prehliadku. V meste sa miesa moderna architektura s povodnou spanielskou. Najviac sa mi paci Plaza de Botero. Botero je narodny umelec (sochar, maliar). Ma specificky styl, vsetky svoje sochy a postavy robi tucne. Fotky najdete tu.

Vacsinu casu sa pohybujem v stvrti zvanej Poblado, kde byvam aj pracujem. Je to najkrajsia, najbezpecnejsia (level 6) a zaroven najdrahsia stvrt Medellinu, kde byva ta najvyssia vrstva (stredna vrstva tu pomaly zanika, lebo, ako mi bolo povedane, bohati su stale bohatsi a chudobni stale chudobnejsi...). Svoje prve dojmy som pisala prave z tejto stvrte, pretoze som nic ine nepoznala. Som rada, ze som spoznala downtown a pravu kolumbijsku atmosferu, lebo byvat v Poblade je ako byvat v zlatej klietke...mnohi obyvatelia Poblada, ani len netusia aky autobus jazdi do downtown....