piatok 1. februára 2008

Kolumbijske Vianoce

Hoci som Vianoce stravila na Slovensku, vela som sa na ne este pred mojim odchodom pytala. Okrem toho, v Kolumbii sa zacina vsetko uz koncom novembra, zaciatkom decembra. Od decembra ludia utracaju vsetko co maju na takzvanu Rumbu – zabavu, tanec, jedlo a pitie. Od prveho decembra pocut kazdy den ohnostroje, pracovne tempo je povolnejsie (hm, zaujimave ze sa da este povolit...)

Dekoracie su vsade. Kazdy dom je vyzdobeny svetielkami. Najkrajsia vyzdoba patri rieke Medellin. Vo sviatocnom obdobi je velkou atrakciou a ludia sa k nej chodia prechadzat. Popri tom si mozu na informacnych tabuliach precitat charakteristiku, resp. historiu jednotlivych dekoracii (napriklad povod vianocneho stromceka). Samozrejme k tomu nemoze chybat aj trh s obcerstvenim. Medzi vianocne dekoracie patria aj kvety – pre nas nezvycajne, tu pravdepodobne nahradzaju sneh. Po prichode na Slovensko sa mi nase dekoracie v centre (ani jeden dom som nevidela vyzdobeny samostatne) zdali dost chabe.
Nikde nesmie chybat Betlehem – zobrazenie narodenie maleho Jeziska v mastali, s troma kralmi a zvieratkami. V ziadnom z nich vsak maleho Jeziska nebolo – na otazku preco, mi bolo odpovedane otazkou: Vsak ten sa narodil az 24teho, nie? Jeziska polozia az na Stedry vecer. Logicke...

Zvyky su viac menej rovnake, kedze Kolumbia je prevazne katolicka krajina. Typicke jedlo je Bunuelo – vyprazana syrova gulicka z neidentifikovatelnou hmotou – povedzme, omackou hustejsej konzistencie. Pre jeho oblubenost, sa uz neje len na Vianoce, ale kedykolvek.
Darceky sa nedavaju pod stromcek. Po stedrovecernej vecery musia ist deti spinkat pred polnocou, aby si rano pod postelou mohli najst darceky. Darceky nosi maly Jezisko, tak ako u nas. Ziaden Santa Claus – nastastie.

Spat do Kolumbie


Na ceste spat do Kolumbie som si na chvilku zaskocila do Madridu. Madrid je krasny – bohuzial nemam fotak. O to viac ho odporucam vidiet na vlastne oko, ci dve....
Jedno som si tam vsak uvedomila. Podobnost Europskych miest, teda co sa tyka architektury v centre, ci zivotneho stylu. Odlet z Viedne, pristatie v Madride – rozdiel len vo velkosti okien historickych budov.

Moji hostitelia na jednu noc boli Kolumbijcania zijuci v Madride. Oni sa nan pozeraju uplne inak. Poukazovali na veci, ktore boli pre mna samozrejmostou – parky, smetne kose na ulici, metro a plne ulice ludi v centre mesta v podvecer (v Kolumbii sa totiz vecer po meste neprechadza, moze sa, ale len na vlastne nebezpecie...). Dostala som aj pozvanie na veceru – dali sme si ryzu s kalamarmi. Dakujem.

Dalsi smer – let do Bogoty cez Cali – bez prestupu (geograficke porovnanie – akokeby som letela do Viedne cez Kosice). V Cali niektori pasazieri vystupili, ostatni sme ostali cakat v lietadle, ze co sa bude diat. A dialo sa – upratovanie lietadla. Ano, hodinku sme si pockali kym nam vycistili lietadlo. Bolo nas v nom asi dvadcat. Museli sme aj zodvihnut nozicky, aby nam pod nimi mohli povysavat...Zaujimave. Po tomto zazitku sa zvysok cesty uz zdal viacmenej nudny – vsetko prebehlo hladko.