štvrtok 27. septembra 2007

AIESEC konferencia

Chair. Chairperson. Chairman. Uvadzac. Moderator. Nie je podstatne ako sa nazyva ta osoba, ktora otvara konferenciu, privita delegatov, predstavi organizatorov, facilitatorov, agendu konferecie a zabezpeci aby vsetko a vsetci boli na cas a na spravnom mieste. Podstatne je, ze takouto osobou som bola minuly tyzden na AIESEC konferencii ja – Vafka. V AIESEC to vsetko samozrejme prebieha v sranda-sranda duchu, ale zo vsetkou serioznostou. A sranda aj bola...

Konferencia bola urcena hlavne pre novacikov, ktori prave presli vyberom do AIESEC Eafit. Takymto novacikom treba vysvetlit preco AIESEC vznikol, co v nom vlastne robime, co ich caka. Naucia sa nejake tie zakladne zrucnosti a spytaju sa sami seba, ze co dalej...A sup sup mozu sa pustit do nejakeho projektu, ktory moze zmenit zivot nie len im, ale aj niekomu inemu (nie ze by sa potom ten niekto ocitol v Kolumbii, Australii,...).

Ti otukanejsi AIESECari si tiez prisli na svoje. Napriklad na trainingu od Brada z USA, ktory momentalne zaklada AIESEC v Omane (presne tak, pozri na mape...) a do Kolumbie si prisiel odskocit za svojou milou. Poskytol nam o tejto krajine vela zaujimavych informacii. Hlavne o jej planoch do buducnosti (co by sa asi dalo robit s tolkymi bubakmi z ropneho priemyslu?)

Kolumbijcania sa nedali zahanbit. Konferencia sa samozrejme konala na jednej z obrobvksych farm (alebo zeby to bola uz hacienda? Musim zistit, kde su tie hranice...) v Barbose. Nie ze by som chcela posteklit AIESECarov na Slovensku, ale ak vazne nedaju a chcu vidiet ten bazen, tak nech si kliknu tu....

streda 26. septembra 2007

Prestahovana

Clovek si tak po pol roku v cudzej krajine uvedomi, ze uz mu je vsetko akesi zname a uz ho nic neprekvapuje. Tento dusevny stav si vyzaduje zmenu. Ja som sa prestahovala.

Krasne, vznesene, silikonom a nablistanimi autami obkolesene Poblado som vymenila za kvetinkovu stvrt La Floresta. Tym som hned klesla o dve spolocenske urovne. Hura!!! Poblado, v ktorom sa pohybuje ta vyssia spolocenska vrstva, bolo pre mna priliz nudne, prilis prazdne, prilis jednotvarne. Teraz si nazivam sama v malej garzonke. Na ulici sa obcas objavi konik tahajuci voz, poulicny predavac s avokadom alebo ananasom. Niekedy zase nieco co ja nazyvam miestna spartakiada (= tancujuci sprievod s hudbou. Doteraz sa mi nepodarilo zistit, ze na co to vlastne nacvicuju). Asi 30 sekund od mojho obydlia mam park, v ktorom sa kona kazdy vikend nejaky mini koncertik. Pri svojej 5 minutovej prechadzke smerom k metro stanici sa vytesujem z krasnych malych domcekov a poulicneho rusneho zivota.
Ludia su tu rozni, obycajnejsi ale pre mna zaujimavejsi. Uz som objavila kde maju tie najlebsie buchty alebo kde si mozem kupit zelene mango s citronom a solou. Niet nad poulicne jedlo! Keby som mala opat vymenit bazen ci sluzku za toto malebne zatisie, urobila by som tak znova a znova a znova…

Prepadnutie

Pohoda, vsak je nedela. Hodina salsy, pizza, sladke nic nerobenie. Poobednajsia prechadzka s kamaratom Adim (stazista z Madarska) v blizkosti nasej znamej univerzity. Na zastavke stoji muz, vyzera akoby cakal na autobus. V tom sa obrati na Adiho. Chce vediet kolko je hodin? Alebo vyzobrat nejake peniazky? Spytat sa na cestu? Adi zacne utekat. Zbadam pistol v muzovych rukach. Zacnem utekat aj ja, len inym smerom. Muz nasleduje Adiho. Zastavim sa. Nemozem predsa len tak utiec?! Adi je kamarat, musim mu pomost. Ale ako? Co mam robit? Obzeram sa naokolo, nikoho nikde. Ziadny ludia, toboz nie policia. Pozeram sa z dialky ako muz siahne do Adiho vrecka. Vyberie jeho obsah. Co bude nasledovat? Rozbehne sa potom za mnou? Ako chromy chrobak sa motam tam a spat: Pomoct? Utekat? Pomoct? Utekat? Z nico nic sa objavi motorka. Muz s ulovkom (mobil, zlata retiazka a i-pot) si na nu prisadne a uz je prec...

A je potom. Adi nadava vo vsetkych jazykoch, ktore ovlada (3). Ja sa stale trasiem. Zbadam zenu s mobilom, vola policiu. Bola toho vsetkeho svedkom. Nastastie hovori po anglicky. My si vsak nic nepamatame. Ani muza, ani poznavaciu znacku z motorky. Neda sa nic robit. Pomaly nam to vsetko dochadza. Co sa stalo...ako...Co sme mohli urobit? Preco sme utekali ked mal pistol? Preco sme utekali smerom od ludi prec? Preco si nic nepamatame?

Utesujeme sa. V podstate sa nic nestalo. Mohlo sa, ale nestalo sa. Pivo? Jasne!