Clovek si tak po pol roku v cudzej krajine uvedomi, ze uz mu je vsetko akesi zname a uz ho nic neprekvapuje. Tento dusevny stav si vyzaduje zmenu. Ja som sa prestahovala.
Krasne, vznesene, silikonom a nablistanimi autami obkolesene Poblado som vymenila za kvetinkovu stvrt La Floresta. Tym som hned klesla o dve spolocenske urovne. Hura!!! Poblado, v ktorom sa pohybuje ta vyssia spolocenska vrstva, bolo pre mna priliz nudne, prilis prazdne, prilis jednotvarne. Teraz si nazivam sama v malej garzonke. Na ulici sa obcas objavi konik tahajuci voz, poulicny predavac s avokadom alebo ananasom. Niekedy zase nieco co ja nazyvam miestna spartakiada (= tancujuci sprievod s hudbou. Doteraz sa mi nepodarilo zistit, ze na co to vlastne nacvicuju). Asi 30 sekund od mojho obydlia mam park, v ktorom sa kona kazdy vikend nejaky mini koncertik. Pri svojej 5 minutovej prechadzke smerom k metro stanici sa vytesujem z krasnych malych domcekov a poulicneho rusneho zivota.
Ludia su tu rozni, obycajnejsi ale pre mna zaujimavejsi. Uz som objavila kde maju tie najlebsie buchty alebo kde si mozem kupit zelene mango s citronom a solou. Niet nad poulicne jedlo! Keby som mala opat vymenit bazen ci sluzku za toto malebne zatisie, urobila by som tak znova a znova a znova…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára