Cestovat autobusom po Medelline je kazdy den zazitok. Predstavte si maly
, nadherne farebny autobus, v ktorom vyhrava salsa alebo reggeton. Strop autobusu je nizky. Ja mam 175 cm a obcas mi hrozi, ze si on poriadne otrepem svoju blondatu hlavu. Asi preto, ze Kolumbijcania su vseobecne mensi ako my. Aj sedadla su mensie…obcas sa v nom citim ako v krajine Liliputanov.
Autobusove zastavky nemaju casovy harmonogram. Ved naco, ked (vraj) chodia kazdych 5 minut. Neexistuje ani mapa MHD. V podstate ked sem pridete tak vam neostane nic ine ako sa pytat a pytat a pytat miestnych, ze ako sa dostanete na urcite miesto ,az kym nenatrafite na toho, kto to nahodou vie. Aj mne bolo vysvetlene: ¨Pojdes na tuto zastavku a nastupis na cerveno biely autobus…¨ Niekedy na zastavku ani nemusite chodit. Autobus si mozete aj stopnut. Ak chcete vystupit, staci zazvonit alebo povedat vodicovy. Zastane kde chcete….hm, niekedy stoji aj kazdych 10 metrov. Niekedy vsak vobec nezastavi a ludia vyskakuju za jazdy. (Asi poznaju to nase stare: ¨Nezastavujem, mame spozdeni…¨. Mozno je to sposobene tym, ze autobusy su sukromnym vlastnictvom a nie vlastnictvom mesta.
Rozhodne neodporucam brat si so sebou bublinkovy napoj…slovko ¨perovanie¨ asi vynechali zo spanielskeho slovnika. J Ti, ktori maju dobry trening z bratislavskych autobusov, by tu mohli relativne prezit. Jednoducho, treba sa pridrziavat jednej zasady – ked nastupis, hned sa drz. Drz sa velmi velmi pevne a nepusti sa ani ked uz si na 50% von z busu
Taxiky su asi najbeznejsim dopravnym prostriedkom a byt taxikarom je asi najcastejsim povolanim v Medelline. Vsetky cesty (mimochodom vo velmi dobrom stave…najdete tu aj trojprudovky i stvorprudovky) su posiate ztluckymi taxikmi. Niekedy vas cesta taxikom cenovo vyjde rovnako ako cesta autobusom…
Dalsimi dopravnymi prostriedkami je metro a lanovka. Ano ¨kabinova lanovka¨. Presne taka, aku pouzivame na lyzovacku (ach lyzovacka…). Kedze Medllin je postaveny na kopcoch, touto znamou lanovkou vyriesili najvacsi problem mesta. Chudobnu stvrt s nazvom ¨Santo Domingo¨, kde ludia zili v kartonovych domoch premenili na obyvatelnu cas. Ludom to umoznilo lacnejsie cestovanie do mesta a teda aj moznost najdenia si prace. Pocas niekolkych rokov si vdaka prispevkom mesta a tejto lanovke dokazali ludia postavit poriadne tehlove domy. Ked bol projekt na konci, obyvatelia v tejto stvrti vyvesili napisi ¨Gracias, por no olvidarnos!¨- ¨Dakujeme, ze ste na nas nezabudli!¨
Len si to predstavte, ze by sa aj nam podarila vyriesit situacia s Lunikom IX.
Zaujimavostou je jeden z dopravnych zakonov tzv. PICO Y PLACA. Pocas najrusnejsich hodin dna, nesmie jazdit auto s urcitym cislom na poznavacej znacke. Predchadza sa tym obrovskym zapcham. Pod rusnymi hodinami si netreba predstavit len rano a vecer, tak ako je to u nas, ale aj cas obeda. Kedze mnohi ludia pracuju blizko svojho bydliskia, na obed chodia jednoducho domov. Takze medzi 12:00 a 14:00 (inak, super dlha prestavka na obed, mozme len snivat….) mozete najst taku trmu vrmu ako u nas rano medzi 7:00 a 9:00. Ak porusite PICO Y PLACA, pokuta vas vyjde velmi draho, cca 600 000 pesos (len na porovnanie, priemerny ucitel vo verejnej skole zarobi mesacne 800 000 pesos.)
Vela ludi jazdi na motorkach alebo mopedoch. Dopravny zakon prikazuje nosit vestu a prilbu s poznavacou znackou motorky pre kazdeho jazdca (t.j. aj spolujazdca) pre pripad hromadnej motorkovej nehody.
V celej krajine neexistuju vlaky. Co je pochopitelne, kedze je to hornata krajina. Po krajine mozete okrem auta (aj to len po vyznacenych cestach, pretoze su chranene policiu…) cestovat aj autobusom. To je asi najbeznejsia dialkova doprava.
Ti bohatsi si mozu dovolit aj letecku dopravu. Kedze tu funguju ¨az¨ dve aerolinky, viete si predstavit aky bohati asi musite byt.
, nadherne farebny autobus, v ktorom vyhrava salsa alebo reggeton. Strop autobusu je nizky. Ja mam 175 cm a obcas mi hrozi, ze si on poriadne otrepem svoju blondatu hlavu. Asi preto, ze Kolumbijcania su vseobecne mensi ako my. Aj sedadla su mensie…obcas sa v nom citim ako v krajine Liliputanov.Autobusove zastavky nemaju casovy harmonogram. Ved naco, ked (vraj) chodia kazdych 5 minut. Neexistuje ani mapa MHD. V podstate ked sem pridete tak vam neostane nic ine ako sa pytat a pytat a pytat miestnych, ze ako sa dostanete na urcite miesto ,az kym nenatrafite na toho, kto to nahodou vie. Aj mne bolo vysvetlene: ¨Pojdes na tuto zastavku a nastupis na cerveno biely autobus…¨ Niekedy na zastavku ani nemusite chodit. Autobus si mozete aj stopnut. Ak chcete vystupit, staci zazvonit alebo povedat vodicovy. Zastane kde chcete….hm, niekedy stoji aj kazdych 10 metrov. Niekedy vsak vobec nezastavi a ludia vyskakuju za jazdy. (Asi poznaju to nase stare: ¨Nezastavujem, mame spozdeni…¨. Mozno je to sposobene tym, ze autobusy su sukromnym vlastnictvom a nie vlastnictvom mesta.
Rozhodne neodporucam brat si so sebou bublinkovy napoj…slovko ¨perovanie¨ asi vynechali zo spanielskeho slovnika. J Ti, ktori maju dobry trening z bratislavskych autobusov, by tu mohli relativne prezit. Jednoducho, treba sa pridrziavat jednej zasady – ked nastupis, hned sa drz. Drz sa velmi velmi pevne a nepusti sa ani ked uz si na 50% von z busu
Taxiky su asi najbeznejsim dopravnym prostriedkom a byt taxikarom je asi najcastejsim povolanim v Medelline. Vsetky cesty (mimochodom vo velmi dobrom stave…najdete tu aj trojprudovky i stvorprudovky) su posiate ztluckymi taxikmi. Niekedy vas cesta taxikom cenovo vyjde rovnako ako cesta autobusom…
Dalsimi dopravnymi prostriedkami je metro a lanovka. Ano ¨kabinova lanovka¨. Presne taka, aku pouzivame na lyzovacku (ach lyzovacka…). Kedze Medllin je postaveny na kopcoch, touto znamou lanovkou vyriesili najvacsi problem mesta. Chudobnu stvrt s nazvom ¨Santo Domingo¨, kde ludia zili v kartonovych domoch premenili na obyvatelnu cas. Ludom to umoznilo lacnejsie cestovanie do mesta a teda aj moznost najdenia si prace. Pocas niekolkych rokov si vdaka prispevkom mesta a tejto lanovke dokazali ludia postavit poriadne tehlove domy. Ked bol projekt na konci, obyvatelia v tejto stvrti vyvesili napisi ¨Gracias, por no olvidarnos!¨- ¨Dakujeme, ze ste na nas nezabudli!¨
Len si to predstavte, ze by sa aj nam podarila vyriesit situacia s Lunikom IX.
Zaujimavostou je jeden z dopravnych zakonov tzv. PICO Y PLACA. Pocas najrusnejsich hodin dna, nesmie jazdit auto s urcitym cislom na poznavacej znacke. Predchadza sa tym obrovskym zapcham. Pod rusnymi hodinami si netreba predstavit len rano a vecer, tak ako je to u nas, ale aj cas obeda. Kedze mnohi ludia pracuju blizko svojho bydliskia, na obed chodia jednoducho domov. Takze medzi 12:00 a 14:00 (inak, super dlha prestavka na obed, mozme len snivat….) mozete najst taku trmu vrmu ako u nas rano medzi 7:00 a 9:00. Ak porusite PICO Y PLACA, pokuta vas vyjde velmi draho, cca 600 000 pesos (len na porovnanie, priemerny ucitel vo verejnej skole zarobi mesacne 800 000 pesos.)
Vela ludi jazdi na motorkach alebo mopedoch. Dopravny zakon prikazuje nosit vestu a prilbu s poznavacou znackou motorky pre kazdeho jazdca (t.j. aj spolujazdca) pre pripad hromadnej motorkovej nehody.
V celej krajine neexistuju vlaky. Co je pochopitelne, kedze je to hornata krajina. Po krajine mozete okrem auta (aj to len po vyznacenych cestach, pretoze su chranene policiu…) cestovat aj autobusom. To je asi najbeznejsia dialkova doprava.
Ti bohatsi si mozu dovolit aj letecku dopravu. Kedze tu funguju ¨az¨ dve aerolinky, viete si predstavit aky bohati asi musite byt.
1 komentár:
"Predstavte si maly, nadherne farebny autobus, v ktorom vyhrava salsa alebo reggeton." To s tim reggetonem je teda strasna predstava, to bych se asi brzo zcvoknul:)
To s tema motorkama je zajimavy, to jako musi mit znacku na veste i na helme? Kamarad, co mi tady cetl pres rameno, to komentoval slovy "to asi aby po ty nehode dokazali priradit hlavu k telu"...
Zverejnenie komentára