To, ze kolumbijcania nemaju ziadne internaty sme zistili az po prichode. Prve dva tyzdne sme teda byvali v rodinach AIESECarov. Byvanie v rodine je najlepsie na spoznavanie kultury na druhej strane clovek straca samostatnost. Pred dvoma tyzdnami sme sa vsetci 4 stazisti prestahovali do spolocneho bytu. Byvame asi 5 minut pesi od miesta kde pracujeme. Je to bezpecne, krasne, mame sluzku, ktora nam upratuje a perie, kucharku, ktora nam vari a bazen, v ktorom si mozme zaplavat kedy len chceme. Fotky nasho bytu a okolia.... V duchu „manana“ to ale vsetko prislo postupne. V den ked sme sa nastahovali, sme boli radi, ze mame svoje postele. Nas byt bol este stale v rekonstrukcii (rozumej rozdelenie kuchyne a obyvacky na dve izby, aby z povodneho 3 izboveho bytu vznikol 6 izbovy miniintrak...). Teraz je uz takmer vsetko na svojom mieste, az na nabytok v obyvacke. Ten ma prist vzdy zajtra = manana (mozno sa ho v marci dockame...).
Jedlo je viac ako dobre. Kazdy den mame na ranajky, obed aj veceru 100% ovocny dzus. Obcas sa mi stane, ze nepochopim ako sa co je. Napr., ked som dostala kuraciu polievku a potom ryzu zo salatom. Na otazku, ci to je vsetko, mi bolo vysvetlene, ze to kura z polievky si mam prelozit na tanier s ryzou. AHA!
Inak, ked sme pri tej ryzi, bola som prinutena naucit sa jednu otazku: „Por que arozz todos los dias, porfavor?“ („Preco ryza kazdy den, prosim?)“ Myslim, ze to hovori za vsetko...
2 komentáre:
pekny bytik, kucharka, sluzka, bazen... nestacim sa cudovat. Jednoducho WOW! Zijeme v rozlicnych svetoch. Mam pocit ze nie sme na rovnakej planete. Cestou sem sme asi vleteli do nejakej ciernej diery, ktora nas preniesla asi na nejaku inu planetu, pretoze v Armensku o takom niecom ani nesnivaju.
Maj sa pekne a pis castejsie:)
Pitu
Vafka neuveris, v tom komplexe som prespaval pocas jednej navstevy Medellinu. Ten bazen,aaah.
Mimochodom taky ten rozostavany panelak, co je rovno oproti tomu nakupnemu molu co tam je, ten zacal stavat Mr. Escobar. Que chevere.
Zverejnenie komentára