streda 7. marca 2007

O popolcovej strede a vrazednej ceste autobusom

Neda mi (aj ked troska neskor) napisat o popolcovej strede. Nedalo sa totiz na nu zabudnut. Na popolcovu stredu (to sme este nevedeli, ze je..). mnoho ludi chodilo po ulici a po skole s velkym ciernym krizom na cele. Tak sme sa aj my s Veron tukli do cela: ¨Aha! Asi je uz dnes popolcova streda!¨ Aj u nas pan farar urobi krizik na celo popolom, ale tu, kedze sa ludia za svoju vieru nehanbia, ho dostanete cez cele celo a vydrzi vam cely den...

Ako som uz neraz spominala, verejna doprava je tu zazrak nad zazrak. Nielen, ze pocas cesty celemu autobusu niekto vypovie svoj zivotny pribeh a snazi sa predat (a tak vraj zarobit na svoje deti) vsetko mozne od cukrikov cez zubnu kefku az po ziletky. Obcas to ma aj svoje caro, ked niekto zahra na gitare alebo zaspieva gospel. Niekedy vsak mozte natrafit na autobusara, ktory rano vstal lavou nohou. Potom sa to neda nazvat nijak inak ako jazda smrti: treba pridat co najviac rychlosti aj ked je zapcha, zmenit tradicny smer jazdy a potom zastat na 15 minut a cakat kym zmizne konkurencia. Na pokojne citanie knihy zabudnite. Kolotoc je oproti tomuto nic. Clovek sa aspon nenudi...

1 komentár:

Juraj povedal(a)...

Soferi boli divoki, ale uprimne kolko buraciek si uz videla? A ocenujes tu premakanost systemu. Prides, hned ti ide autobus, vezies sa kolko len chces :-). Lepsie ako mat poriadky.