nedeľa 15. júla 2007

Po troch tyzdnoch na cestach…prispevok od Veron

Tri tyzdne su naozaj vela, cesta je nekonecna, zda sa ze navrat domov (do Medellinu…) je - nikdy. Videli sme toho vela, dovolim si trvdit, ze viac ako niektori z tych, ktori tu ziju po cely zivot. Chyba uz len dzungla – ak ma zivot omrzi, aj to raz bude... O Kolumbii by sa dali napisat litanie, vsak uz existuje niekolko publikacii ci online clankov...a tak sa nebudem opakovat. Hm, ako by som to len vsetko opisala, aby sa clovek nenudil, ako pri nedelnej omsi...Tak som to teno krat nechala na Veron (spolustazistka, uz som ju neraz spominala...). Ja coskoro pridam nieco o Venezuele.

„Tri tyzdne som cestovala po Kolumbii spolu s kamoskou Vafkou (Eva Vollmannova, sikulka z BB), jednym Madarom - sa vola Adi, jeden Amik potomok kolumbijskych emigrantov, zvany Felipe, a Homark pravy Kolumbijcan...Tak sme si to nasmerovali smerom a la Costa, teda po pobrezi, s perfektnym planom, ktory sme menili castejsie ako ponozky, ale aj tak bolo supis…

Nabehli sme do Covenas, male primorske mestecko, alebo nazvime to skor osada:),11 hodin od Medellinu, kde ma budil zo spanku len brechot susedovho psa, a sum vln...parada…(fotky)

Potom sme zavitali do krasnej Cartageny, prva osada spanielskych kolonizatorov v Kolumbii, ktore ma asi 1 mil. obyvatelov...uf, krasa...old town, stare mesto, pripomina typicke stredomorske mestecko v Europe, architektura tzv.colonial style....(fotky)

Neskor sme zavitali do Barranquilli, kde nas mala cakat pri autobusovej zastavke Shakira, ale motacka si pomylila datum nasho prichodu, a tak sme z jej rodiska mali velku...

Dalsi stop bola Santa Marta, s plazou Rodadero, je najnavstevovanejsim letoviskom Kolumbijcanov, no akurat, ze hned vedla plaze sa tazi karbon, tak si viete predstavit ten krasny "snehobiely" piesok...trocha som si musela preprat plavky ale dalo sa:)... (fotky)

Nasledoval Parque Nacional Tayrona, krasny narodny park, kde je nedotknuta priroda, palmy padaju do mora, piesok tentokrat naozaj ako z rozpravky, a jedina moznost ako prenocovat bol stan alebo HAMACA, ta vysiaca sietka, co sa oviaze okolo dvoch palm, stlpov, ci cohokolvek co ma udrzi... (fotky)

Zeby stacilo na chvilu Kolumbie? Sup do Venezuely. Tam sme chceli prekvapit Chaveza, a zistit ci je ropa naozaj lacnejsia ako voda...a cuduj sa svete, tu sa za benzin aj plati, ale len aby sa nepovedalo...skoro som odpadla, ked sme natankovali plnu nadrz za 50 Sk...myslim, ze na to sa ani Fico nechyta:)...
Boli sme v meste zvanom Maracaibo, druhe naj mesto, kde je viac Talianov, ako Venezuelcanov, a tym je toto mesto este viac ako welcoming:)...(…tuto vetu Veron nechapem..nevadi…Vafka) Asi neuhadnete co sa prave kona vo Venezuele - Copa America 2007, nieco ako Majstrovstva Ameriky vo futbale, dostali sme sa aj na zapas, teda hned dva...co je once in a life time experience, zazitok na cely zivot...tolko ludi som este na futbale nevidela...atmoska, ako z rozpravky, len sme boli s Vafkou povazovane za "Gringa" co je Amicky, tak sme moc nevyskakovali...predsa len este sme boli len v polovici cesty, a nechceli sme predcasne ukoncit nas vylet:)...Tak sme videli zapas Kolombia/Paraguaj, hanba sme prehrali 0:5, a USA/Argentina 1:3, pekny
futbal....(Felipeho to riadne zobralo…)

(Viac o Venezuele v daslom prispevku. Vafka)

Navrat do Kolumbie - vychodny cip, zvany La Guajira, co je taka mila mala pust a koniec sveta, kde sme bludili asi 2 hodinky. Este stastie, ze sme mali nejaku vodu v zasobe...uf, ale bolo teplo...namierili sme si to do Cabo de la Vela, mala dedinka pri mori a v pusti zaroven, kde by ste sprchu tazko hladali...no aspon viem, ze bez sprchy prezijem 3 dni...ale skusat neradim, len na vlastne nebezpecie:))))).....Inac tu sme spali v tej sietke, hamace (citaj amaka). Ak mate problemy s krizami, tak po noci stravenej v hamace uz asi nevstanete vobec, ale pre taku mladu kocku ako ja to nebol problem, len som chodila jak seknuta cely den:)... (fotky)

Bucaramanga, bola nasa dalsia destinacia. Ak sa zda, ze pisem len o mestach a prirode, tak zabrdnem aj do jedla. Pre labuznikov odporucim Hormiga culona, alebo opekane mravce:)...jedia sa cele, a nemyslite si, ze ja som ich aj ochutnala..noooo way (v ziadnom pripade…)...ale mam ich v igelitovom vrecusku schovane, tak ak by niekto velmi chcel:).... (fotky)

Posledna zastavka - BOGOTA, hlavne mesto, ktore ma 7 mil. obyvatelov, a je obrovske, len do centra nam trvala cesta 1,5 hodiny...Kolumbia ma byt krajina s tropickym podnebim, zabudnite...Bogota, ako vynimka potvrdzuje pravidlo, ma prijemnych 14 stupnov max. a v noci este prijemnejsich 8C :)...aj prsteky odmrzaju:)...takze po teplotach okolo 30C, ktore nas celu cestu sprevadzali, bola Bogota "prijemne schladenie"...je to vsak mesto plne kultury, a pripomina Bratislavu v oktobri... Muzeum Fernada Botera, kolumbijskeho maliara a sochara, ktory maluje vzdy tlste/obezne postavy....typicke pre neho, je skvostne....Navstivili sme aj Quinta Bolivar, dom v ktorom byval Simon Bolivar, narodny hrdina, osloboditel-liberator spod spanielskej nadvlady, nieco ako nas Stur:)... Inac, jeho meno najdete v kazdej dedine, meste ci velkomeste, vola sa po nom aspon jedno namestie, vacsinou to hlavne, takze nase miesto stretnutia pre pripad straty clena nasej vypravy bola PLAZA DE BOLIVAR/Namestie Bolivara, ktore 100% zaberie... (fotky na ceste do Bogoty, fotky z Bogoty)

Uf, ale som toho napisala, ale pokoj, pokoj, uz koncim:)...tak len na zaver, dosli sme z Bogoty 8.7.2007 v nedelu po 3 tyzdnoch na cestach zivi a zdravi,... teda aspon zatial. Vafka skusila tie mravce, tak ak by sa zacala menit, ak by jej zhrubol hlas, tak dam vediet:)...

Kolombia je prekrasna krajina, plna kontrastov, ktora zostane este hlsbie zaryta v mojom srdci po tomto vylete:)....

Pekny den,
vasa Veron

Cestovaniu a spoznavaniu cudzich krajin ZDAR!:)“

Žiadne komentáre: