Zo vsetkych moznosti, ktore Kolumbia ponuka sme si vybrali mestecko Jerico.
Prvy krat sme sa ocitli na farme, ktora nemala prepichovych niekolko izieb a prekrasnu kupelnu, pripadne bazen. Konecne sme sa ocitli na pravom vidieku zo vsetkym co k tomu patri. Co k tomu patri? Studena sprcha, par posteli, kikirikajuci kohut (to som si myslela, ze kohuty kikirikaju len rano, ale tento bol asi zmateny...), kone, sliepky, a neuveritelne nadherny vyhlad na prekrasnu krajinu. Prvy dojem z farmy som musela trosku predychat. Pomohlo mi to uvedomt si, ze som sa trosku rozmaznala. Ved zvyknut si na prepych nie je az take strasne. No potom som preglgla a spomenula si, ze som predsa len nejaky AIESECar :-)
Co som tam zazila vsak prekonalo vsetky ocakavania. Jazda na koni s vyhladom na kavove polia zdraviac miestnych dedincanov. Nocna dobrodruzna prechadzka lesom a noc stravena pretancovanim salsy.Vsetko sme zavrsili kupanim sa vo vodopade.
V Jericu sa pestuje zaujimava rastlinka Cardomomo, ktora sa nepestuje nikde inde na svete. Su to male bobulky, ktore chutia ako pepermit. Vyvaza sa do moslimskych krajin, kde sa z neho vyraba olej, ktory sa pouziva na nabozenske ucely.
Jerico nie je znama turisticka oblast, takze vsetky spominane miesta sme navstivili za pomoci dedincanov, ktori boli nesmierne stedri a priatelski ludia.
Fotky z Jerico su tu...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára