V noci som sa zobudila na to, ze sa mi trasie postel. Citila som sa ako na mori. Pocula som ako krici na mna Moni: ´Vafka, to je zemetrasenie!´. Nevedela som co mam robit. Myslienkami mi prebehli vsetky pribehy, ktore som sa dozvedela v Armenii (meste, kde pred 8 rokmi zahynulo pri zemtraseni 3000 ludi). Niektori moji znami sa ani len nezobudili. Zemetrasenie nebolo vlastne v Medelline, ale v meste Hispania. Stupen 5,1, trvanie 8 sekund. Byvam na 6 poschodi, a tak sme si museli chvilu pockat kym sa ´dokyva´ nas barak. Moje prve zemetrasenie v zivote. Ked sa na to spatne pozeram, nazvala by som to ´Vela kriku pre nic´. Neskor som bola totiz uistena, ze v Kolumbii sa stavaju budovy so specialnou konstrukciou od 90tych rokov. Opat som sa vsak utvrdila, ze by som tu nevedela ostat na veky vekov.
piatok 27. apríla 2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
fiiha, tak mas zase novou zkusenost. Zemetreseni jsem osobne nikdy nezazil, a nejsem si ani jist, ze bych o to nejak zvlast stal... no hlavne ze to bylo mnoho povyku pro nic a ze na tebe nic nespadlo (strop, a tak)...
vau, byt na 6. poschodi pocas zemetrasenia, to moze byt celkom vzruso :] ...
tak ale zmakla si to :]
jaano
Zverejnenie komentára