sobota 7. apríla 2007

Armenia – srdce kavy

Kolumbia je preslavena svojou vybornou kavou. Armenia je jej srdcom.
6 hodinova cesta autom sa moze niekomu zdat dost, ale nam uz samotne cestovanie stalo za to Pokochali sme sa vznesenostou And, neskrotnou riekou Caucou, zaujimavym exotickym ovocim (ako napr. male cervene bobulky zvane Corozo, ktore na prvy pohlad vyzeraju ako ceresne, ale chutia ako kokosovy orech) alebo roztrusenymi chatrcami kolumbijskeho vidieku.

AIESECari zorganizovali pre nas perfektny vikend. Prvy den sme nasadli na Jeep s otvorenou strechou., datum vyroby 1952, ktory mal volant, 4 kolesa a zeleznu napravu. Na plane bolo navstivit kavovu plantaz „Recuca“, ktora sa snuby s pestovanim platanos. Sprievodcovia nas zahrnuli do svojho interaktivneho vykladu o pestovani a historii kavy.Zopar momentov nasho neprekonatelneho hereckeho vykonu je zachytenych aj na fotkach. Legenda hovori, ze prva kavova rastlinka vyrastla v Afrike., konkretne v Etiopii. A tak aj celosvetovo znama kolumbijska kava, ma africke korene. Pripajam par pikosiek z historie kavy podla sprievodcov z Armenie:

- v minulosti mohli pit kavu len cirkevni predstavitelia
- v Arabskych Emiratoch kazdy kto pije kavu ide do neba
- v Europe v minulosti pozehnal kave papez Klement VIII.
- vAnglicku, zeny oficialne protestovali proti kave, pretoze ju muzi pili po celu noc
- vo Francuzsku ista baronka kojila svoje dieta a vdaka malej nehode pozname dnes kavu s mliekom
- z Francuzska sa dostala kava do Ameriky cez francuzske kolonie

Nevyhli sme sa ani „tazkej“ praci na kavovom poli (nazbierala som az 10 bobuliek...). Na fotkach sme zachyteni v zberacskom obleceni a la Kuklux Clan. Na sadenie a oberanie kavy existuju specialne pohyby. Oberaju sa len cervene, zrele bobule. Bobula sa musi pokrutit a nesmie sa odtrhnut zo stonkou. Mali sme tiez moznost vyskusat si uz davno prekonane sposoby cistenia kavy. Trenie kavovych bobul o kamen bol asi najtazsi sposob. Neminula nas ani ochutnavka kavy s „Panelou“, tzv. ¨Chaqueta¨, ktora sa vyraba s cukrovej trstiny – „Que rico!!!“ (Ake vyborne!!!) .

Ako som uz spominala, na kavovych plantazach sa casto pestuju aj platanos. Zaujimavostou je, ze palma, na ktorej rastie tento druh zelenych bananov, rodi len raz za zivot. Po obrati platanos sa musi zoseknut a vyckat kym opat narastie.

Dalsi den sme navstivili samotne mestecko Armenia (Kolumbijcania nie su velmi kreativni narod s podobnymi nazvami miest ako Boston, Buenos Aires, Copacabana atd.) Pred 8 rokmi tu bolo obrovske zemetrasenie, pri ktorom zahynulo priblizne 3000 ludi. Mesto je teda vybudovane nanovo. Este stale vsak najdete pozostatky zemetrasenia (chybajuce alebo porozburane domy). Kamarati Andres, Daniel a dalsi nam porozpravali zopar historiek. Velmi dobre si pamataju na tych osudnych 30 sekund. To, ze prezili prisudzuju „stastiu“. Otazky a odpovede typu: „Kde je Juan Manuel?“ „Zahynul pri zemetraseni.“, patrili po zemetraseni do bezneho rozhovoru a to bez akykolvek emocii. Ludia boli tak v soku, ze ani neplakali. Niekedy sa pytam samej seba, ze preco je jeden Slovacisko stale nespokojny a stale sa stazuje. Ved nase krasne Slovensko nesuzuje ziadne prirodne katastrofy, okrem par zaplav (ziaden hurikan, tajfun, sopka, zemetrasenie alebo extremne sucha...) To my by sme mali byt ti najstastnejsi ludia na svete a nie Kolumbijcania, ktori su stale vysmiati ako leco.

Nas vylet pokracoval v parku zvanom Parque Nacional del Cafe. Hovori sa, ze ak by Juan Valdez, predstavitel znamej znacky kolumbijskej kavy, mal farmu, urcite by sa nachadzala na uzemi tohto parku. Prekrasna prechadzka pomedzi exoticke rastlinky spojena s turistickymi atrakciami ako napr. „jazda vlacikom“dotvarali prijemnu atmosferu tejto kavovej oazy. Kolumbijcania su z vlakov celi paf, pretoze tu neexistuje osobna vlakova doprava.

Posledny den sme zavitali do mestecka zvane Salento. Navstivil sme typicky dom vyssej triedy. Bol taky obrovsky a krasny, ze som sa rozhodla urobit video aj s mensim komentarom.



Na obed sme si dali „Patacon“ – vyprazana placka z platanos, s masom a syrom. Vyrazili sme do udolia Cocora, ktore je zname specialnym druhom paliem s voskom, tzv. „Palma de cera“. Tento druh palmy je narodmy strom Kolumbie je chraneny a vosk z neho sa pouzival na vyrobu sviecok az do vynajdenia elektriny. Nas vylet sme ukoncili jazdou na konoch – fu, este stale zijem...:-)

Viac fotiek z Armenie najdete tu.

Žiadne komentáre: