Na skok do Venezuely

Kufre boli aj tak zbalene, na cestach sme boli uz 1,5 tyzdna a hranica bola nebezpecne blizko. Neodoalali sme. Nedalo sa...

Zaciatok cesty bol velmi smutny – museli sme povedat ¨Pa! Pa!¨nasmu pohodlnemu, milovanemu auticku. Na vstup do Venezueli s kolumbijskym autom je potrebne X dokumentov, medzinarodne poistenie a cca 150 000 pesos. Vsak preco by povolili vstup niecomu co klape ako hodinky, radsej pustia do svojej krajiny tatosa z 80 rokov. Jazda to bola nebezpecna, adrenalinova, padali stavky, ci vobec dojdeme.
Na hraniciach sme si pockali 2 hodinky. Nie, nie ze by tam bol naval ako pri vstupe Slovenska do Eu. Len jedno fungujuce okienko, tazka pracovna nasadenost latinskej kultury a Felipe s dvojitym obcianstvom – aby nebolo malo problemov. V takychto situaciach sa hadam oplati vyuzit zenske zbrane a flirtovat s colnikmi. Vsak dobre kontakty sa vzdy zidu. Najlepsie na latinskej amerike je to, ze aj ked stravite dve noci v stane, bez sprchy, z neoholenymi nohami, tak pre niektorych ste ako ¨aniel z neba¨. Kazdopadne, usilie vyslo na zmar a pri odchode z krajiny sme aj tak museli zaplatit dan (38.000 bolivares) – zaujimave. Takto to funguje aj v Kolumbii (40$). Zaujimalo by ma, co sa stane, ak nie su peniazky na opustenie krajiny – zeby si ma tu nechali?

Spat do Venezueli. Prve dojmy – ziadna zmena oproti Kolumbii – chatrce, spina, chudobni ludia. Len tie cesty su akosik lepsie – vsak ten Chavez nemoze vsetko robit zle, ci ano? Sest krat sme boli zastaveni, na nasej hodinovej ceste do Maracaiba. Kufre prezrete, pasy skontrolovane, asi aby sme sa citil bezpecne...Suveniry aj jedlo je rovnake. Vyskusali sme len miestnu pochutku – burger z platanos (kuracie maso medzi dvoma platkami zeleneho bananu). Akokolvke divne to znie, bolo to vynikajuce (alebo sme boli taki hladni...).

Maracaibo je krasne mesto, ciste s vela turistickymi atrakciami. Vraj je najchladnejsie v celej Kolumbii. Tazko uverit, ked po chrbte stekaju kvapky potu. Vysvetlenie – klima je vraj vsade (kedy bude klima aj na uliciach?). 80% aut bolo vyrobenych v USA – skoda, ze v 70tych, 80tych rokoch. Clovek sa citi ako na zraze veteranov. Na druhej strane, taxikar nema problem zobrat 7 pasazierov – aka pohoda!!!

Venezuelcania sa javia ako celkom mili ludia. My sme prespali u AIESECarky Nancy. Jej korene su v Taliansku. Tak sme si hned uzili dve kultury v jednom. Vecera v talianskej rodine je na nezaplatenie – tolko kriku, gest a pritom tolko lasky!

Nie, neboli len pozitivne zazitky. Taxikar nas skoro obral o 10.000 bolivares (kedze nieco ako taxameter je pojem velmi vzdialeny). Ale Veron, zienka Slovenska, to pekne s nim vybavila – dobra praca Veron. Iny zazitok bol s vymenou pesos za bolivares: kurz v Kolumbii 1:1.6– a vo Venezuele 1:0.86 aj s poplatkom. Tak nas zachranil aspon bankomat - 1:1.1.
Copa America (Amerecky pohar vo futbale)

Ako najsamnajvacsi fanusik futbalu som sa ocitla aj ja na stadione. Zopar z mojich profesionalnych otazok: ¨Kto hra? Komu drzime palce? Aku farbu dresu maju nasi?¨ A tak nebudem komentovat zapas (myslim, ze online sa najdu profesionalnejsie komentare ako ten moj). Neda mi vsak neokomentovat vsetko naokolo. Atmoska bola super, adrenalinova. Hlavne ked na zapase USA/Argentina si dve blondiny sadnu na stranu Argentinskych fanusikov. Samozrejme sme boli povazovane za ¨Gringas¨(Gringo rozumej – obcan Spojenych Statov Americkych). Po asi milion vysvetlovaniach, ze sme z Europy, sme to s Veron vzdali a zacali sa modlit aby USA nevyhralo (to by bol aj tak asi zazrak..) Nechybali mexicke vlny, zabava pocas prestavok, ohnostroj pri kazdom gole ci exhibicionista na ihrisku.
Najzaujimavajsie boli pre mna, pri tejto sportovej udalosti, politicke pokriky typu: Liberat! (Sloboda) a ci RCTV (televizia zakazana Chavezom). Nekricali jednotlivci, ale doslova 70% stadionu.
To by som nebola Slovenkou, keby nebolo aspon troska kritiky. Organizacia bola pre mna katastrofou: dvoj hodinove cakanie v rade pred stadionom, kvoli ktoremu sme nevideli prvych 30 minut zapasu – az po tom ich napadlo otvorit dalsiu branu. Cas bezal a my tiez, skoda ze opacnym smerom ako bola nasa tribuna. Otazka: ¨Nemali by organizatori vediet kam vas treba nasmerovat?¨ Zasoby trikrat predrazeneho obcerstvenia dosli po prvom zapase. A zachody? Nebudem spominat detaili, len tolko, ze voda nietekla tam kde mala...
Ale nam to natreli: Kolumbia/Paraguay 0:5 a Usa/Argentina 1:3. Z Felipeho (Amik s kolumbijskym povodom) si doteraz robime srandu...

Vsetky fotky z Venezuely su tu....